Zasmejte sa, veď diabol nosí Pradu!

 

Aj vám sa v živote podarilo urobiť nejaké to faux paux? Povedať, urobiť niečo nevhodné, čím ste spôsobili trápnu situáciu? Alebo nebodaj strápnili sami seba?

No tak, je nás asi viac. Aspoň sa môžeme spolu zasmiať. Mne sa pred nejakým časom podarilo predviesť v novej spoločnosti. Náročnej spoločnosti novinárov, a konkrétne – vo väčšine – novinárok, ktoré sa zaoberajú módou. Za vyše 15 rokov novinárskej práce venovanej politike a kultúre som absolvovala x tlačoviek v Poľsku a na Slovensku, niektoré som aj organizovala a moderovala. Na takých stretnutiach s najvyššími politikmi, či ľuďmi zo sveta kultúry sa novinár snaží dozvedieť čo najviac práve od hlavného hrdinu tlačovky, napriek tomu, že už čo-to o jeho aktivitách vie. Veď novinár potrebujem potom politika, herca, režiséra, či spisovateľa citovať.

Ale v módnom svete to vyzerá trošku inak, o čom som sa presvedčila pomerne nedávno.

Už keď som vošla do veľmi exkluzívnych priestorov, kde sa módna tlačovka konala, vo vzduchu bolo cítiť niečo, čo som dovtedy nepoznala. A nebolo to len tými exkluzívnymi priestormi.

Chcela som si prisadnúť k dvom dámam. Ale bol to troška problém, lebo jedna z nich mala na voľnej stoličke kabelku. Možno značkovú, kto vie? Nestihla som si to všimnúť! Moja chyba. Nakoniec mi tu stoličku predsa len uvoľnila. Dve dámy sa na mňa ani nepozreli. Listovali. Listovali vo veľmi farebných časopisoch. A občas prehodili nejaké poznámky. Samozrejme, týkajúce sa veľmi farebných časopisov. Keď sa niekto zastavil, dali sa do reči. Väčšinou bola reč o veľmi farebnom časopise. Trapas, asi nepoznám ten veľmi farebný časopis. Nuž, nevadí, veď som prišla na tlačovku, čo-to sa dozvedieť.

Po oficiálnej prezentácii bol čas na otázky. Klasika! Tak som sa pýtala. Redaktorky z veľmi farebného časopisu zdvihli oči a pozreli sa na mňa prvýkrát. Ba, zdá sa mi, že pri tretej otázke, ktorú som položila,  sa jedna z nich na mňa usmiala. Už to vyzeralo, že sa viem vynájsť aj v novom prostredí. Ale… A tu by mala zaznieť dramatická hudba ako podmaz…

Priznám sa. Všetko som pokazila poslednou otázkou, ktorá znela: čo sa teraz nosí, aké sú módne trendy? Bože! Počula som mrmlanie vo veľmi exkluzívnych priestoroch. Redaktorky z veľmi farebných časopisov prevracali očami. Niekto sa potom nado mnou naklonil a povedal mi tíško: to sa nemá, to ste mali vedieť pred príchodom na tlačovku! Také faux paux! Ako som si to ja, hlupaňa, dovolila položiť otázku, čo sa nosí? Na tlačovke venovanej móde! Nervozitu som pocítila aj v hlase choreografa, ktorý módnu show pripravoval a na otázky odpovedal. Ten ale nakoniec otvorene priznal, že ani nevie, čo sa nosí.

Nuž, nebudem hovoriť, kde a kedy sa to stalo. Mohlo sa to stať v Poľsku, mohlo na Slovensku, alebo v hociakej krajine. Veď diabol nosí Pradu na rôznych miestach zemegule.

Určite máte aj vy svoje skúsenosti s trápnymi situáciami, ktoré ste nechtiac spôsobili. Určite ich s odstupom času inak vnímate. Mňa pred časom pobavila moja poľská kamarátka, ktorá mi porozprávala, ako kvôli nej stíchla celá slovenská krčma. Podarilo sa jej to vďaka otázke, ktorú položila čašníkovi: servírujete pivo so sirupom? Bože, taký trapas! Ani nestihla vysvetliť, že v Poľsku sa pivo so sirupom pije! A to už ani nehovoriac o varenom pive! Bože!

Najlepšou reakciou na faux paux je úsmev. Lebo, keď po trápnom tichu príde uvoľňujúci úsmev, je to dobré znamenie. Nuž, každé vystúpenie je testom pre vystupujúceho, ale aj pre divákov. Takže čo robiť, keď po vašom trápnom vystúpení vám uši reže hrozivé ticho? Mam pre vás jednu radu: zasmejte sa!

 

Prečítajte si aj Osudný džez a cigareta

 

Ženy v meste