
Žena má právo nosiť, čo sa jej zachce. Aj na hlave
Sme v dobe, kedy sa tradičný arabský štýl dostáva do pozadia a už aj ženy arabského sveta sa začínajú viac osamostatňovať, žijú uvoľnenejšie. Hijab je v dnešnom ponímaní arabských žien skôr doplnkom módy, upevňovanie akejsi tradície – na základe ich vlastného rozhodnutia. Už dávno to nie je o tom, nedovoliť okoliu, aby na ženu pozrelo aj bez pokrytia celého tela.
Redakcia Žien v meste · 17. apríla 2016 · 2 min čítania
Prednedávnom som na jednej stránke „naďabila“ na fotku jednej mladej ženy, ktorá mala na hlave prehodenú nádhernú čipkovanú šatku ako pokrývku hlavy. Nič by na tom divné nebolo, keby to nebolo dievča, ktoré sa nachádza v kostole a práve sa zúčastňuje veľkonočnej omše – v Španielsku.
Tak si zhrniem obdobie posledných mesiacov a rokov, kedy sa médiami prehnala vlna odporu voči tomu, aby ženy nosili na hlavách akékoľvek prikrývky, vopred neschválené aktuálnou módou. Len si priznajme. Každý, kto vidíme na ulici voľne prebehnúť ženu s tzv. hijabom, či jednoducho šatkou, stuhneme. Mnohí odvrátia zrak, iní znechutene zazerajú. Šatka sa ako pokrývka hlavy okamžite spája s islamom.
Tak prekvapená hneď píšem kamarátke Dime. Dima je grékokatolíčka, býva v Betleheme. Pýtam sa jej, ako to vlastne je. Či je to vôbec pre tie arabské ženy povinné, či sa to týka všetkých Arabiek, alebo len tých moslimských. Dostane sa mi odpoveď, že kresťanky na Blízkom východe to prikázané nemajú. Že možno ich vidieť ešte na starších dámach, ale tie mladé ich nenosia. Dobre, vravím si. Tak sa idem pýtať druhej kamarátky. Nedalo mi to totiž pokoj. Amani je moslimka. Tá tiež šatku nenosí a ťažko by ste jej ju vnútili. Tak sa pýtam, čo to vlastne za módu s tými hijabmi, šatkami je. Prečo si vlastne ženy v arabskom svete zakrývajú hlavy? A zakrývajú si ich vážne len Arabky? Prečo ich vlastne považujeme za niečo urážlivé, či slobodu berúce?
Odpoveď je jednoduchá. Sme v dobe, kedy sa tradičný arabský štýl dostáva do pozadia a už aj ženy arabského sveta sa začínajú viac osamostatňovať, žijú uvoľnenejšie. Hijab je v dnešnom ponímaní arabských žien skôr doplnkom módy, upevňovanie akejsi tradície – na základe ich vlastného rozhodnutia. Už dávno to nie je o tom, nedovoliť okoliu, aby na ženu pozrelo aj bez pokrytia celého tela.
Vo vnímaní kresťanských žien tradičných vetiev je skôr ako niečo, čo vyjadruje úctu k pobožnosti. Nepredstavuje to akékoľvek väznenie, pútanie. Je to na každej zo žien, či si hlavu zakryjú, alebo nie. Ak sa niekto snaží poukázať na nosenie šatky, či hijabu ako na niečo, čo žene berie slobodu, nemá pravdu. Nemalo by byť na každej žene zvlášť, ako sa rozhodne?
Zakazovať nosiť na hlave čokoľvek, čo nesúvisí s dotyčnou kultúrou je akoby zakázať žene farbiť si vlasy. Pokiaľ nie je k niečomu nútená, robí to dobrovoľne, slobodne, kto jej má právo niečo zakazovať? Aj žena s prikrytými vlasmi môže byť nezávislá, slobodná, feministka, čokoľvek len chce byť. Tak, ako by sme nemali súdiť to, čo kto nosí, tak by sme ani nemali šatky na hlave okamžite pokladať za náboženskú vec…v tomto prípade islamskú…
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




