Ženy, počúvajte svoju intuíciu. Tu je 7 signálov, ktoré môžu zachrániť život

Každá tretia žena bola na Slovensku predmetom fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz v živote od veku 15 rokov. Tieto hrozivé štatistiky si pripomíname počas kampane – 16 dní aktivizmu na prevenciu násilia na ženách, ktorá sa každoročne začína 25. novembra  – Medzinárodným dňom boja proti násiliu na ženách a končí sa 10.decembra – Medzinárodným dňom ľudských práv.  

Násilie na ženách

Okrem domáceho násilia sme ohrozované aj násilím zvonku. Vo veľkej miere sme sa naučili používať stratégie prežitia. Po zotmení sa vyhýbame opusteným uličkám, behávame radšej cez deň alebo rovno s veľkým psom. Oblúkom obídeme hlučnú partiu poflakovačov alebo robotníkov na stavbe, lebo vieme, že pravdepodobne „schytáme“ neslušné pohľady alebo poznámky. Počúvame signály prežitia. Ale nie vždy.

Čo sú signály prežitia?

Signály prežitia sú podvedomou odpoveďou mozgu na signály, ktoré môžu odhaliť potenciálneho útočníka.  Ich vnímaním dokážeme včas zachytiť hrozbu aj na vedomej úrovni a predísť tým útoku. Je potrebné tieto signály včas vypočuť a neignorovať ich.

Existuje špeciálna kategória situácií, kedy ženy zvyknú nepočúvať vnútorný hlas. Sú to situácie, kedy si myslíme, že môžeme niekomu svojím správaním ublížiť alebo ohroziť vzájomné vzťahy.

My, ženy, sme presvedčené, že musíme byť milé, sme expertky v pochybnostiach, či sme niekomu svojím výrokom či správaním neublížili, dokonca sa vieme presviedčať o tom, že sme povinné správať sa tak, aby sa s nami ostatní cítili dobre. Nechceme byť považované  za arogantné, drzé a hysterické. Toto nastavenie sa ale vylučuje s vypočutím vnútorného hlasu, vnímaním Signálov prežitia (Survival signals), o ktorých bola reč aj na konferencii I SEE ME. 

Ako z toho von? Kašlime na sociálne šablóny, ktoré sme si vytvorili. Nemusíme byť ku každému milé a dobré, nemusíme sa starať o to, aby sme niekomu náhodou neublížili.  Škodíme tým hlavne sebe. Počúvajme signály, ktoré nám hovoria, že nie je všetko s kostolným poriadkom a treba zo situácie vycúvať. Na konferencii I SEE ME psychologička Lenka Uherová predstavila mozaikový model siedmych signálov, ktoré by sme mali počúvať.

Tu sú signály, ktoré potrebujete počúvať, aby sme sa vyhli útoku.

Ide o typ správania útočníka, ktoré naše podvedomie dokáže vyhodnotiť ako rizikové a mali by sme ho počúvať:

1. Nútená tímovosť (forced teaming)

Keď útočník  tvrdí, že má s nami niečo spoločné a zdieľame spoločné problémy, aj keď to tak vôbec nie je.

2. Blízkosť (charm and niceness)

Nevyžiadaná milosť má často motív, milota je stratégia sociálnej interakcie a útočníci ju často používajú na oklamanie obete.

3. Veľa detailov (too much details)

Ak niekto klame a pridáva do príbehu príliš veľa detailov, aby pôsobil dôveryhodnejšie na obeť.

4. Zaradenie do typu (typecasting)

Náznak urážky, aby bola obeť nútená reagovať a brániť sa. Napr.“Ty si taká nóbl panička, ty by si so mnou nešla na pohárik“.

5. Si mojou dlžníčkou (loan-sharking)

Poskytnutie nevyžiadanej pomoci, aby sa obeť cítila povinná oplatiť láskavosť aj keď nechce.

6. Nevyžiadané prísľuby (unsolicited promise)

Útočník niečo sľubuje, lebo vyhodnotil, že nás treba presviedčať. Napr. „Sľubujem, že ti neublížim“, zvyčajne znamená, že osoba má v úmysle nám ublížiť.

7. Odbíjanie slova nie (Discounting the Word „No“)

Útočník ignoruje a odbíja naše NIE.

 

Týchto sedem signálov  je popísaných v knihe  The Gift of Fear: Survival Signals That Protect Us from Violence od Gavina de Beckera. Becker je bezpečnostný analytik a jeho príručka je všeobecne prijímaná psychológmi aj verejnosťou. Kniha ukazuje, ako by sa mal každý jednotlivec naučiť dôverovať vrodenému „daru“ svojho inštinktu. Naučiť sa rozpoznávať rôzne varovné signály, vďaka ktorým je možné vyhnúť sa potenciálnej traume z útoku alebo niečomu horšiemu.

Počúvajme svoj vnútorný hlas a odíďme z nebezpečnej situácie. Ak sme svedkyňou ubližovania, ozvime sa alebo zmobilizme ostatných. Pretože väčšinou sme na to úplne samé. Podľa švédskeho prieskumu z roku 2014 zameraného na násilie na verejnosti, v tomto prípade násilia, ktorého sme boli svedkom vo výťahu, dokázali reagovať na násilie a brániť obeť len 2% ľudí. Je to alarmujúco malé číslo, preto sa nespoliehajme, že nám niekto v takejto situácii pomôže. Musíme si pomôcť samé. Snažme sa jej preto predchádzať.

Odbornú pomoc nájdete tu:

Linka pomoci obetiam násilia: 0850 111 321

Linka pre týrané ženy – bezplatná nonstop linka 0800 212 212

IPečko – krízová linka pomoci 0800 500 333  

Linka pomoci dievčatám, ženám a matkám v krízových životných situáciách: 0800 120 024

Linka dôvery Nezábudka – : 0800 800 566