Ženy protestovali v krajine, kde sa im žije najlepšie. Islanďanky chcú platy ako muži

 

REYKJAVÍK, BRATISLAVA. V roku 2005 začali protestovať o 14.08 hod., v roku 2008 to bolo o 14.25 hod. Tento pondelok odišli zdravotné sestry, pekárky, advokátky, zamestnankyne i šéfky firiem z práce presne o 14.38. Prestali pracovať na protest proti tomu, že za rovnakú prácu a kvalifikáciu dostávajú menší plat ako muži. Počas osemhodinového pracovného dňa ženy od 14.38 robia zadarmo.

„Pred 40 rokmi zarábali ženy na Islande o 60 percent menej ako muži a mnohé nemohli pracovať vôbec, lebo sa starali o deti a rodinu. Situácia sa nezmenila sama od seba – 24.októbra 1975 si ženy „vyštrajkovali“ zlepšenie. Inak, na výročie tejto udalosti islandské ženy každoročne protestujú nielen verejne, ale aj v rodine – starostlivosť o domácnosť a deti je na mužoch,“ hovorí pre Ženy v meste politologička a sociologička Oľga Gyárfášová. 

 

 

Jedno z najlepších miest pre ženy  

Island je pritom vzorová krajina, ktorá berie rovnostárstvo veľmi vážne. Rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami je tam 14 percent, na Slovensku takmer 20 percent. Island je pravidelne medzi troma štátmi sveta, kde sa dievčatám a ženám žije najlepšie. Rozdiely v platoch mužov a žien na rovnakých pozíciách sú v tejto 330-tisícovej krajine už niekoľko rokov najmenšie. Potvrdila to aj najnovšia správa Svetového ekonomického fóra, ktorá vyšla v stredu a porovnávala postavenie mužov a žien v 144 krajinách sveta.

„Ešte stále je veľká medzera medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti, od skutočného zrovnoprávnenia sme ešte ďaleko“ povedala pre Deutsche Welle Brynhildur Heiqar-og Ómarsdóttir, šéfka Islandskej spoločnosti pre ženské práva. To, že je Island vzorovou krajinou pre rovnoprávnosť znamená podľa nej hlavne to, ako zle to funguje v iných krajinách sveta.

Potvrdzuje to aj najnovšia správa Svetového ekonomického fóra, ktorá konštatuje, že rozdiel medzi pracovnými príležitosťami a platmi mužov a žien je najvyšší od finančnej krízy. Bude trvať ešte 170 rokov, než sa odmeny žien vyrovnajú tým mužským.

Minulý rok bolo odhad 118 rokov a rozdiel v pracovných podmienkach medzi mužmi a ženami sa postupne zmenšoval. Z najnovšieho výskumu vyplýva, že došlo k obratu a rozdiel sa vychýlil najviac od roku 2008 na terajšiu hodnotu 59 percent. Rovnaké pracovné podmienky by ženy a muži mali podľa tohto čísla až v roku 2186.

Slovensko tento rok skončilo na 94. mieste, a oproti minulému roku si polepšilo o 3 miesta.

 

 

Historický dátum

Dátum protestu si nezvolili Islanďanky náhodne. V roku 1975 tiež 24. októbra prestalo pracovať 90 percent žien, aby protestovalo proti svojmu postaveniu. Odvtedy sa toho veľa zmenilo. V roku 1980 mal Island ako prvá krajina v Európe a prvá demokracia na svete na čele ženu  – prezidentkou sa vtedy stala Vigdis Finnbogadóttir (na snímke – zdroj Wikipédia).

„Občania tejto malej ostrovnej krajiny to myslia so zlepšením kvality demokracie vážne. Islandské ženy môžu byť dobrou inšpiráciou a aj dôkazom toho, že zmeny v prospech rodovej rovnosti, väčšej spravodlivosti, posilnenia ľudských a menšinových práv sa nestanú samé od seba,“ dodáva Gyárfášová.

 

 

Veľa sa investovalo do predškolskej starostlivosti o deti a v roku 2013 zaviedol Island firmám s viac ako 50-zamestnancami kvóty na vyššie zastúpenie žien vo vedení. Rozdiely v platoch však stále pretrvávajú a odborníci na rodovú rovnosť kritizujú pomalé tempo. „Ak budem v tomto tempe pokračovať, tak budem potrebovať ešte 52 rokov na vyrovnanie,“ dodala Brynhildur Heiqar-og Ómarsdóttir.

Platové rozdiely majú na pokrokovom Islande podobné príčiny ako v iných krajinách sveta. Chlapci chcú od malička pracovať v technických profesiách, dievčatá najčastejšie ako zdravotné sestry alebo v sociálnej sfére. Ženy strácajú tempo v kariére, keď sa stanú matkami, pracujú na skrátené úväzky alebo ostanú v domácnosti. „Nemôžeme dávať za vinu dievčatám, že si vyberajú zlú prácu. Spoločnosť nesie zodpovednosť za to rozdielne platové podmienky,“ hovorí pre Brynhildur Heiqar-og Ómarsdóttir Deutsche Welle.  

 

 

Certifikárt pre férové firmy

Islanďanky nechcú ostať len pri protestoch. Chcú motivovať firmy, aby tieto rozdiely znižovali. Chcú pre firmy zaviesť certifikát, ktorý by mohli oceniť zákazníci a kúpiť si svoj produkt aj podľa toho, ako sa firmy správa k ženám a mužom. „Je to fantastický inštrument pre spotrebiteľov, aby vedeli rozlíšiť, kde sa firmy správajú férovo,“ dodáva pre Deutsche Welle Brynhildur Heiqar-og Ómarsdóttir.

Ak by sa certifikát uchytil, stal by sa Island  prvou krajinou, ktorá také niečo zavádza. Ako už v mnohom oblastiach v boji za rovnaké podmienky pre mužov u ženy.