Ženy v Československu

Pred sto rokmi mohli ženy o svojom živote rozhodovať minimálne. Vzdelanie nebolo určené pre nich, väčšina profesií bol nedostupný mužský svet. Bez vzdelania a schopnosti zarobiť si na seba boli závislé na otcoch, mužoch a manželoch a tak jediná istota bola, že sa vydajú, stanú matkami a ženami v domácnosti.

Ženy znamená deti, kuchyňa a kostol

Teda, až na učiteľky, ktoré sa zase podľa zákona o celibáte museli vzdať rodiny, lebo ich príliš od profesie odpútavala. „Postavenie žien v spoločnosti bolo veľmi výstižne vyjadrené tromi „K“ – Kinder, Küche, Kirche, čiže deti, kuchyňa, kostol. To bol životný priestor drvivej väčšiny žien tých rokov, od čoho sa odvíjali ďalšie charakteristiky – takmer nulový priestor pre nejakú profesijnú sebarealizáciu, či nebodaj politickú kariéru, veľká závislosť – materiálna i spoločenská – na manželovi, nulové reprodukčné práva a pod,“ povedala pre Ženy v meste sociologička Oľga Gyrfášová.

Alebo ako to výstižne zhrnul vo svoje slávnej prednáške T.G.Masaryk, žena bola pred 100 rokmi stvorená pre pohodlie muža.

Aj preto spúšťame seriál Ženy v Československu. Pri príležitosti 100 rokov vzniku Československa, ktoré si pripomenieme presne o mesiac, chceme porovnávať ako žili ženy vtedy a dnes. Ako fungovali političky, spisovateľky, aktivistky, športovkyne, firmy, aká bola móda, aké kaviarne sme navštevovali.

Alebo ako písali novinárky, ktorým je venovaný prvý článok. V čase, keď mnoho denníkov vedú šéfredaktorky, si pripomenieme príbeh Terézie Vansovej, ktorej sa smiali, keď založila prvý úspešný ženský časopis. Jej mama bola presvedčená, že vzdelanie neprislúcha dievčatám a obraz emancipovanej ženy jej bol odporný.

 

Prečítajte si

Cnostná vdova a závislá bohémka: Dve novinárky pred sto rokmi prepisovali dejiny

 

Chceme porovnávať život pred sto rokmi a dnes, aby sme ukázali, akú slobodu ženy za storočie získali. Môžu rozhodovať o tom, čo chcú študovať, či chcú cestovať, pracovať, či sa chcú vydať i tom, či chcú byť matkami. Môžu si určiť, ako naplnia svoj život.

„My ženy nemáme zásadný dôvod nariekať, prozaička Elena Maróthy-Šoltésová musela najprv utrieť prach, až potom mohla písať. V mene takýchto žien by sme si mali povedať, že to zvládneme: máme polotovary, máme plné obchody, automatické práčky sú aj v poslednej dediny, máme mikrovlnky, elektrinu, splachovacie záchody, nič z toho oni nemali a čo vytvorili,“ hovorí pre Ženy v meste predsedníčka spolku Živena Magda Vašáryová.

Ženy zastaví až sklenený strop

Za sto rokov dostali ženy svoj život pod kontrolu, ale stále nemôžu naplno využiť svoj potenciál. Spoločnosť im často a rada diktuje, aké by mali byť a ako by sa mali správať, bojujú s predsudkami a vynakladajú mnohonásobne viac úsilia, aby sa presadili v mužsky nastavenej spoločnosti.     

Za sto rokov sa Československo rozpadlo a život žien na Slovensku i v Česku sa dramaticky zmenil. Od boja za právo voliť a byť volené sme sa dostali do bodu, keď nás zastaví až sklenený strop. Dokázali sme, že sme hodné vzdelania, že zvládneme aj mužské profesie a dokážeme byť odborníčkami i mamami. Stačí už len presvedčiť mužov, ale aj mnohé ženy, že máme rovnaké právo rozhodovať a viesť ako ho majú muži.

Pohlavie nesmie nikomu určovať jeho život ako to bolo pred sto rokmi. Najbližších sto rokov by malo patriť ženám, na Slovensku i v Česku.