Jedna cnostná vdova, druhá bohémka prepadajúca závislostiam. Terézia Vansová a Milena Jesenská sa navždy zapísali do dejín prvej Československej republiky.

Kým dnes sa to v redakciách hmýri ženami a v šefredaktorských kreslách našich najväčších denníkov sedia takmer samé ženy, v minulosti to neplatilo. Pred sto rokmi, v čase vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov, bola žena-novinárka priam úkazom. Pozreli sme sa na osud dvoch z nich, jednej Slovenky a druhej Češky. Obe mali tŕnisté životné cesty.

 

Vansovej mame sa vzdelanie pre dievčatá nepáčilo

Terézia Vansová bola známa viac ako spisovateľka, no zaslúžila sa o vznik prvého periodika pre ženy na slovenskom území. Sama to v živote nemala ľahké. Nadané dievča, ktoré pochádzalo z mnohopočetnej rodiny evanjelického farára začalo študovať, no Terézino vzdelávanie sa nepáčilo jej mame. Tá jej učebnice zatrhla. Bola totiž toho názoru, že vzdelanie neprislúcha dievčatám a obraz emancipovanej ženy jej bol odporný.

Terézia sa čoskoro vydala, no jej manželstvo nebolo veľmi šťastné. Po tom, ako prišla o jediného syna, sa u jej manžela, evanjelického farára Jána Vansu prejavila mániodepresia a siahol si na život. Terézia sa tak musela pretĺkať sama a z bolesti sa liečila najmä písaním. Už nikdy sa nevydala.

Ešte pred vznikom prvej ČSR založila prvý časopis pre ženy, ktorý dostal názov Dennica. Vansová sa v ňom hlavne snažila vzdelávať a zabávať vtedajšie ženy. Jej snahy sa nepáčili mužom, ktorí na jej adresu poriadne frflali. Keď v roku 1914 Dennica prestala vychádzať, neznamenalo  to koniec pre novinársku tvorbu Vansovej.

 

Foto - archív ZVM

Prvý úspešný ženský časopis

„Dennicu založila preto, že v časopise Živena nechceli ženské texty. A dokázala ohromnú vec – dostala prvý ženský časopis z nuly na 3000 predplatiteľov a urobila z neho najčítanejší časopis pre ženy, hoci sa tomu muži smiali. V časopise informovala ženy, čo sa deje vo svete, publikovala tam básne i prózy, preklady zo svetovej literatúry. Živeniarky vtedy vytvárali podporné siete. Ona napríklad písala nadanej spisovateľke Božene Slančíkovej-Timrave, aby neprestávala písať. Vysvetľovali ženám, na čo je potrebné vzdelanie,“ hovorí predsedníčka spolku Živena Magda Vašáryová.

Ako členka Živeny pokračovala Vansová v redigovaní, avšak tentoraz sa stala zodpovednou redaktorkou časopisu ženského spolku Živena. Slovenská žena, ako sa časopis nazýval, vychádzala od roku 1920 do 1923. Mala široký záber, čo prezrádzal aj podtitul - časopis politicko-vzdelávajúci a zábavný. Radila ženám v oblasti výchovy, starostlivosti o domácnosť, zdravovedy, ale prinášala aj zaujímavé recepty, príbehy zo života, básne či vtipy, tiež spravodajstvo zo sveta, nevyhýbala sa dokonca ani módnym trendom. Vtedajšie ženy si na jej stránkach našli všetko, čo ich mohlo zaujímať.

 

Foto - wikipedia.org

Jesenská dostala prestížne školy 

Celkom rozdielny život viedla iná vtedajšia novinárka. Češka Milena Jesenská sa preslávila najmä priateľstvom so slávnym spisovateľom Franzom Kafkom. Avšak jej životná cesta bola zložitá.

Nadaná Jesenská študovala na prestížnych školách, a na rozdiel od Vansovej, z nej rodičia chceli mať vzdelanú mladú dámu. Keď mala 16 rokov, zomrela jej mama. Na mladú Milenu to obzvlášť kruto zapôsobilo a začala žiť nespútaným a bohémskym životom. Holdovala nielen alkoholu, či hazardu, ale aj drogám.

Proti otcovej vôli sa vydala za literáta Ernsta Pollacka, s ktorým odišla do Viedne. Jej muž však nevedel zabezpečiť rodinu a Jesenská musela začať pracovať. Najprv dávala kurzy češtiny, neskôr začala ako viedenská korešpondentka publikovať do viacerých pražských novín a časopisov.

Milena trpko niesla opakovanú neveru zo strany svojho muža, preto sa s ním rozviedla a vrátila sa do Prahy. Druhý raz sa vydala za architekta Jaromira Krejcara. Stále pokračovala v písaní, prispievala najmä fejtónmi, ale jej články sa objavovali aj v módnych časopisoch. Neskôr mala pod palcom ženskú rubriku v denníku Národní listy.

 

Prečítajte si

Jesenská zomrela v koncentračnom tábore

Kým v pracovnom živote bola hviezdou, v súkromí sa jej veľmi nedarilo. Po tehotenstve začala trpieť reumou a jej náklonnosť k závislostiam sa opäť prejavila. Milena sa totiž postupne stala závislou na utišovacom morfiu. Aj tento neduh sa jej podarilo prekonať a postupom času sa zamerala práve na svoju kariéru a prispievala do rôznych periodík, najmä do časopisu Přítomnost.

Jej život mal tragické finále. Po tom, ako ju v roku 1939 zatklo gestapo, skončila v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde pracovala na ošetrovni. S hroznými životnými podmienkami sa jej vrátila reuma a na jej následky v roku 1944 zomrela.

Na rozdiel od českej kolegyne, sa Terézia Vansová dožila úctyhodných 85 rokov. Ich životy boli úplne odlišné, ale niečo ich spájalo. Ako Terézia, tak aj Milena, obe prepísali dejiny. Možno aj vďaka nim už žena novinárka nie je úkazom, na ktorý si muži ukazujú prstom.