
Ži a nechaj žiť, ale najmä seba
Tak sa stalo, že aj ten, ktorý mi nedáva niekoľko rokov už spávať, bude mať na svete nositeľa svojho DNA. Veď aj také treba. Rana ako z dela, ale nie taká zdrvujúca, ako by som si myslela.
Redakcia Žien v meste · 16. februára 2019 · 2 min čítania
Toto zlaté pravidlo mi dnes šplechlo do tváre viac, ako inokedy. Nie každý deň sa žena dozvie, že muž jej snov bude otcom dieťaťa. Lenže nie toho jej.
Tak sa stalo, že aj ten, ktorý mi nedáva niekoľko rokov už spávať, bude mať na svete nositeľa svojho DNA. Veď aj také treba. Rana ako z dela, ale nie taká zdrvujúca, ako by som si myslela.
Ži a nechaj žiť. Asi sa vážne začnem týmto pravidlom riadiť. Budem žiť, presne, ako mi to pravidlo odporúča. A nechám tým žiť aj druhých.
Samozrejme, všetky sny sa týmto dňom ničia. Teda len tie súvisiace s ním. Ale môžem to brať ako priestor pre tvorbu iných. A možno práve tento deň mal prísť. Aby som prestala žiť pozadu, a začala žiť odznovu. Ale trošku inak.
Niekedy sa Pána Boha pýtam, prečo sa občas dostanem do situácie, kedy mi je toľko vzaté. Ale ono sa vraví, že Boh nikdy nevezme viac, že nikdy neberie nič, čo nedokáže a nechystá sa adekvátne a možno aj lepšie nahradiť. Inak povedané, verím, že sa mám načo tešiť a napriek terajšiemu emotívnemu a psychickému šoku a pocitu, že som narazila doslova „na hubu“, je predo mnou niečo lepšie. Aj keď priznávam, že mám chuť rozbehnúť sa, prípadne odísť na pár dní na samotu do lesa.
A čo ak som si len chcela dať viac, než potrebujem reálne?
Prečítajte si
A kde nájdem gentlemanov, prosím vás?
Tak len sedím a hľadím „do blba“. Niečo vo mne umrelo, niečo ožíva. Možno by som mala revať, hádzať sa o zem, búchať susedom do steny a ziapať z plného hrdla. Ale ja to akosi nevidím a necítim. Je pravda, že som vnútorne stíchla, ale neumrela. Zdá sa mi to zvláštne.
Ešte dnes som v kaviarni natrafila na pár ženatý muž – milenka. Rozhodla som sa nesúdiť.
Možno to bola podvedomá príprava na večer.
Je to tak, som žena, ktorej vysnený muž čaká dieťa. Nie so mnou. Malo by ma to ničiť, no napriek tomu to vo mne vytvára čosi nové….Držím si palce, možno nastane v mojom živote niečo revolučné.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



