Zo spotrebiteliek aktivistky. Presne to je treba

 

Ak inokedy nemáte čas na sledovanie dokumentárnych filmov, koncom apríla si ho skúste nájsť a pozrite si film „The True Cost”. Ako už názov napovedá, je o skutočnej cene nášho oblečenia a o netransparentnom pozadí biznisu s rýchlou módou. Ten sa dotýka rozvinutého sveta rovnako ako rozvojového.

Autor dokumentu, Andrew Morgan, až do zrútenia továrne na Rana Plaza v apríli 2013 nemal poňatia o druhom najšpinavšom odvetví na svete (hneď po ropnom priemysle). Pri kúpe zvrškov sa, ako mnoho iných ľudí po celom svete, riadil cenou. Po bangladéšskej katastrofe, pri ktorej zomrelo vyše tisíc ľudí a dvakrát toľko bolo zranených, sa však veľa zmenilo a o dva roky neskôr predstavil na environmentálnych a ľudskoprávnych filmových festivaloch svoje dielo “The True Cost”.

Snímka nás motivuje k tomu, aby sme sa o pôvod svojho oblečenia aktívne zaujímali, aby sme sa pýtali a poznali odpovede. Film robí zo spotrebiteliek aktivistky. A presne to je potrebné. Čím viac ľudí sa bude pýtať na príbehy a podmienky, v akých sa šije naše šatstvo, tým viac efektívnu môžeme dosiahnuť zmenu.

 

Prečítajte si

 

Skúste to s módou pomalšie a férovo

 

Nie vždy si uvedomujeme, že my (zákazníci a zákazníčky) sme dôležití, a nie firmy, produkujúce oblečenie. Dostala nás však propaganda z dielne reklamných agentúr. Kolekcie nám už dávno nie sú v reklamách ponúkané iba dvakrát do roka – podľa sezóny, ale na týždennej báze, teda vlastne 52-krát do roka. Pritom by módny biznis mal fungovať tak, ako u iných produkcií – ak sa zníži dopyt, znížiť, resp. upraviť by sa mala i ponuka…

Niektoré z nás si po krkolomných uzávierkach v práci, dokončení projektu či zvládnutí skúšky v škole doprajú niečo pekné na seba. Len tak za odmenu. Alebo v snahe naplniť nejakú svoju potrebu. Ktorá je úplne bez viny, nech prvá hodí kameňom… Uviaznuť v sieti konzumu môže hocikto a hocikedy. Každoročne objavujeme videá, v ktorých sa ľudia doslova bijú o nejaký kus oblečenia v chaosom zmietanej predajni. Pričom nejde o zásobovanie sa pred treťou svetovou vojnou, ale o Američanmi zbožňovaný „Black Friday“ – deň plný výhodných zliav. A tak celé masy skupujú i to, čo nepotrebujú a vlastne na to nemajú ani financie.

Jeden z respondentov v dokumente nás upozorní na jav, stávajúci sa trendom. Veci, ktoré nám majú slúžiť dlhodobo (ako práčka, chladnička, automobil, ale pokojne i kvalitný oblek či na mieru ušitý zimný kabát), sa menia na čosi, čo budeme použiívať krátko. Možno iba raz. A tak v zajatí konzumu tričko z výpredaja vlastne radíme do tej istej kategórie, ako žuvačky či cigarety. Po jednom žúre ho môžeme hodiť do koša. Nevážime si ho dostatočne, keďže jeho cena nezodpovedá úsiliu, vynaloženému na jeho ušitie. Nevieme, koľko centov za ušitie jedného trička dostala bangladéšska krajčírka; koľko desiatok litrov vody sa spotrebovalo na jeho produkciu; koľko tisíc kilometrov k nám putovalo.

Každý rozumný človek musí pochopiť, že takýto systém výroby a spotreby nie je správny, ani udržateľný. Aktivizmus, hoci iba na lokálnej úrovni, je viac ako žiadaný. Stránka hnutia Fashion Revolution ponúka dosť možností zapojenia sa, a to nielen raz do roka (počas Týždňa módnej revolúcie / Fashion revolution week). Poďte do toho!