Celý život sa snažím nakupovať svoje zvršky v second-handoch, bazároch a na blších trhoch. Tie potom prerábam a kombinujem, o rok zasa prestrihám, upcyklujem a nosím ďalej. Ak chcem nejaký výrazný, nadčasový, no zároveň kvalitný kúsok, ktorého pôvod budem poznať, oslovím na urban marketoch konkrétneho dizajnéra či domácu návrhárku. Podporím tak unikátnu lokálnu produkciu. Keď som na vlastné oči videla, ako sa na indickom vidieku pestuje (a pracne zbiera!) organická bavlna, veľa sa v mojom myslení zmenilo a ešte viac som sa začala zameriavať na kontrolu materiálu, z akého sú zhotovené moje šaty.

Nemusíte však osobne cestovať do krajiny s najnižšími príjmami (v minulosti označovanej za rozvojovú či treťosvetovú), aby ste pochopili, čo sa deje v odevnom priemysle obrovských módnych reťazcov. Nedôstojné pracovné podmienky, novodobé otrokárstvo či environmentálne dosahy tzv. Fash Fashion (rýchlej módy) sa netýkajú iba tovární v Bangladéši. Celoročne čítame desiatky príbehov o zapošitých odkazoch do odevov od šičiek, často ešte maloletých detí, ktoré sa snažia takto poukázať na nedodržiavanie ľudských práv v Číne, Kambodži, Thajsku.

Sama niekoľko rokov editujem a píšem články o hnutí Módnej revolúcie a o kampani Týždeň módnej revolúcie. Presnejšie od 24. apríla 2013, keď sa zrútila budova ilegálne postavenej textilnej továrne Rana Plaza v Bangladéši a pod svojimi troskami pochovala 1134 ľudí. Práve pre tieto zmarené životy a tisícky ďalších je tento typ aktivizmu a “revolucionárstva” dôležitý. Každoročne je na mesiac apríl naplánované celosvetové podujatie Fashion Revolution Week. V posledný aprílový týždeň môžete byť aj vy jeho súčasťou. Stačí sa zapojiť do aktivít mimovládok, bojujúcich za transparentnú výrobu nášho oblečenia a za férové pracovné podmienky tých, ktorí ich pre nás šijú.

V najbližších dňoch vás na sociálnych sieťach pravdepodobne zastihnú desiatky fotiek ľudí v naruby prevrátených odevoch, ktorí sa budú pýtať: “Kto ušil moje šaty?”. Pridajte sa a možno k hashtagu: #whomademyclothes pripojíte aj odpoveď po kontaktovaní konkrétnej nadnárodnej módnej značky či lokálnej návrhárky. Možno dokonca hrdo použijete značku: #imademyclothes, ak si navrhujete, šijete či prešívate oblečenie sami. Dôležité je, že pátranie po príbehu vašich šiat vás môže priviesť k prekvapivým zisteniam, novým predsavzatiam aj tvorivým nápadom.

Mrzí ma, že niektorí ľudia považujú trvalo udržateľný rozvoj za frázu, ktorú akurát tak nasúkajú do konkétnej kolonky tlačiva, keď žiadajú o nejaký grant. Pomalá či férová móda im pripomenie hru so slovíčkami. Nad ideou kapsulového šatníka iba mávnu rukou. Pričom posledne spomenutá myšlienka má medzi spotrebiteľkami i blogerkami slušnú popularitu.

Pritom nejde iba o trendy výraz, ani o nový systém odievania. No až posledné roky si uvedomujeme, ako môže onen výber malého množstva jednoduchých, ľahko skladovateľných, nadčasových a dobre kombinovateľných kusov oblečenia v duchu “capsule wardrobe” viesť k rozumnému a udržateľnému životnému štýlu.

Občas naozaj stačí mať doma dvojo topánok, dve tašky, jeden kvalitný kabát, pletený sveter, svetlú blúzu, tmavé nohavice, sukňu a jedny jednofarebné šaty. Schválne si spočítajte – koľko rôznych outfitov (po pridaní vhodného doplnku: opasku, šatky, šnúry korálikov) dokážete vyskladať z jednej či dvoch desiatkok základných, nestarnúcich kúskov oblečenia, ktoré v takomto šatníku máte. Budete prekvapené výsledkom.

Ak chcete byť teda naozaj súčasťou zmeny k lepšiemu v podobe šetrnej výroby, ako aj férového zaobchádzania s ľuďmi v každom článku tohto obrovského módneho biznisu, prejavte hlbší záujem o pôvod vášho oblečenia, nenakupujte bezhlavo v lákavých výpredajoch a zvyšujte povedomie verejnosti o tejto téme (na sociálnych sieťach či medzi kolegyňami pri poobednej káve). Ak objavíte podujatie Fashion revolution či Clean Clothes Campaign vo vašom okolí, podporte ho svojou účasťou. Iba vďaka tlaku verejnosti budú musieť módne značky zvýšiť transparentnosť vo výrobe a dôjde k redukcii nespravodlivosti v procese masovej odevnej výroby.

Zdroj foto - Pavol Markovič