Zo života dvoch šoférov autobusu

Po návrate z krátkej novoročnej návštevy rodného Slovenska lietadlom do Molde som sa vybral autobusom z letiska do svojho bytu. 

Po pristavení autobusu sa vzorne čakajúci rad (bez akéhokoľvek tlačenia alebo predbiehania sa – naozaj si nevymýšľam :-D) ľudí postupne dostal do autobusu. Privítal ma usmiaty šofér autobusu, kúpil som si lístok a sadol si na sedadlo. Vonku postávajúcej matke s dvoma malými deťmi sa najskôr opýtal, kam chce ísť, následne jej vyniesol jedno dieťa po schodoch do autobusu a usadil ho do detskej sedačky. Za ním nastúpila aj ona s druhým dieťaťom.

Zatvoril dvere, zobral do ruky mikrofón a začal: „Vitajte v mojom autobuse, ktorý smeruje do Nyhamna. Budeme tam asi o 45min. Budeme mat niekoľko krátkych zastávok v meste (Molde). Vonku je -4 stupne, čo je dosť chladno. Prajem Vám všetkým šťastný nový rok a bezpečnú cestu.“ 

Keďže 2 cudzinci si kupovali u neho lístok po anglicky, to isté im zopakoval aj krásnou bezchybnou angličtinou (mňa buď zle odhadol, alebo som sa v nórčine od Silvestra tak výrazne zlepšil).

Sediac na sedačke som si spomenul na príhodu, ktorú mi spomínal syn asi pred rokom. Stál na zastávke MHD Martin, v ruke mal zloženú kolobežku a chcel nastúpiť do autobusu. Skôr ako vykročil nohou do autobusu, údajne začal na neho vrieskať šofér a dokonca sa mu vyhrážal bitkou, ak si dovolí do autobusu nastúpiť. Vraj by mohol poškodiť kolobežkou sedadlá alebo zašpiniť oblečenie cestujúcim. A tak syn či chcel, či nechcel, poskladal kolobežku a musel ísť do cieľa na vlastný pohon…..

Keď ma správanie sa martinského šoféra jemne povedané „znepokojilo“ a dovolil som si otázočku pre riaditeľstvo martinskej MHD, dostal som odpoveď, že za tie peniaze čo dostávajú vodiči MHD je vedenie rado, že ešte má koho poslať jazdiť po meste. Že daného vodiča určite nebudú za jeho neadekvátne správanie sa k cestujúcemu perzekvovať, (ktorý napriek jeho veku 17 rokov nie je až tak zle vychovaný, ako by sme od mládeže v jeho veku čakali, takže som presvedčený, že syn mu svojim správaním nedal dôvod takto vulgárne s ním jednať…..), lebo keď mu stiahnu „prémie“, na druhý deň už ani nepríde do roboty……

Aký drobný až „nepatrný“ rozdiel v správaní sa šoféra autobusu……

Nechcem  teraz obraňovať správanie sa šoféra autobusu, ale skôr len podotknúť – nespráva sa drvivá väčšina slovenských zamestnávateľov ku svojim zamestnancom ako k citrónom?Len vyžmýkať do poslednej kvapky a odhodiť?

A potom z toho pramení stres, vyčerpanie, zlá pracovná nálada na našich pracoviskách a všeobecne pomerne pesimistické prostredie plné arogancie, agresivity voči svojmu okoliu, ktoré sa potom zbytočne prenáša do našich medziľudských vzťahov na Slovensku?

Niečo podobné mi povedal môj terajší riaditeľ nemocnice, ktorý prežil 4 roky svojho života s rodinou v Martine. Všimol si, že Slováci sa vôbec neusmievajú, len smutne hľadia pred seba takmer s neprítomným ustarosteným pohľadom prípadne až s hnevom v tvári na druhých ľudí vo svojom okolí….. Smutné, že takto nás vníma vysokovzdelaný a veľmi spoločensky rozhľadený človek z Nórska….

Pomôžem si parafrázou z filmu Pelíšky: „Co soudruzi ze Slovenska delají špatně ve svém životě?“

 

Prečítajte si aj Agresivita a vulgárnosť za volantom

 

Ženy v meste