Zomrela ikona feministického hnutia Gloria Steinemová. Za ženy bojovala do konca života

Zomrela Gloria Steinemová, jeden z najvýraznejších hlasov amerického ženského hnutia. Bola jednou zo zakladateliek časopisu Ms., ktorý vznikol v roku 1971 a stal sa prvým feministickým časopisom distribuovaným po celých Spojených štátoch.

Zomrela vo svojom dome v New Yorku vo veku 92 rokov, obklopená „niektorými z mnohých, ktoré ju milovali“, oznámila vo štvrtok jej nadácia. 

Aktivistka a novinárka Gloria Steinemová

Autorka deviatich kníh viedla kampaň proti domácemu násiliu páchanému na ženách, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, pornografickému priemyslu, vojnám vo Vietname a Perzskom zálive, okrem iných tém, a bola silnou zástankyňou hnutia Black Lives Matter a práva na potrat.

„Keď sami zažijete diskrimináciu, ste na ňu citliví na každej úrovni. Feminizmus som sa naučila prevažne od černošiek. Ženy inej farby pleti v podstate vynašli feminizmus,“ povedala raz pre The New Yorker.

Gloria Steinemová strávila väčšinu svojho života ako aktivistka, ktorá sa neúnavne zasadzovala za feministické ciele. Podľa vyjadrenia sa nadácie „zaviazala k rovnosti až do samého konca“. Vystupovala na univerzitách a v komunitných centrách, na zhromaždeniach a demonštráciách a prinášala feministickú perspektívu do debát všade, kde mohla, čím ovplyvnila celé generácie žien.

V roku 1971 založila Národný politický výbor žien spolu s kongresmankami Bellou Abzugovou, Shirley Chisholmovou a spisovateľkou Betty Friedanovou, ktorej kniha Feminine mystique v roku 1963 v USA odštartovala druhú vlnu feminizmu. Steinemová stála za založením mnohých organizácií na podporu ženských práv. 

Reportáž v kostýme zajačika

Gloria Steinemová začala svoju kariéru ako novinárka na voľnej nohe. V roku 1963 napísala reportáž o ponižujúcich podmienkach v kluboch Playboy Hugha Hefnera, kde sa v utajení zamestnala a chodila v kostýme zajačika. 

Životopis Glorii Steinemovej si prečítate na tomto dokaze.

Po tom, ako sa v roku 1969 zúčastnila na mítingu za legalizáciu potratov, prehovorila o svojej skúsenosti s interrupciou. Mnohým tým vyrazila dych.

„Robila som všetky tie hlúpe veci, ktoré ženy robia (aby ukončili tehotenstvo), ako napríklad jazdenie na koni, pády zo schodov… Som asi najzbabelejší človek, akého si dokážete predstaviť, ale urobila som to, hodila som sa dolu schodmi … bola som zúfalá. Naozaj som bola zúfalá. Len som vedela, že keby som šla domov a vydala sa, čo by som musela urobiť, bolo by to za nesprávnu osobu, bol by to život, ktorý by nebol môj, vôbec by nebol môj,“ povedala po rokoch v rozhovore s reportérkou Terry Grossovou. Ilegálny zákrok podstúpila v Londýne, keď mala 22 rokov. 

Jej verejné vyhlásenie sa stalo začiatkom jej celoživotného aktivizmu. 

„Buď máme rovnakú kontrolu nad vlastným telom, bez ohľadu na pohlavie alebo farbu pleti, alebo nežijeme v demokracii,” povedala pre Associated Press z roku 2022. Reagovala tým, na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil rozsudok z roku 1973 známy ako Roeová verzus Wade a umožňoval federálne právo na ukončenie tehotenstva zhruba do jeho 24. týždňa. 

Gloria Steinemová bojovala za ženy do konca života

Steinemová zostávala aktívna aj v pokročilom veku. Hoci už mala viac ako 80 rokov, cestovala po celom svete a vyjadrovala sa k témam od ženskej obriezky (genitálna mutilácia) až po zmierenie medzi Južnou a Severnou Kóreou. 

„Rasizmus a sexizmus sú vždy prepojené. Nemôžete udržiavať rasizmus bez kontroly žien a ľudskej reprodukcie,“ povedala v roku 2017 s tým,  že ju neprekvapuje, keď najzávažnejšie protipotratové politiky pochádzajú z amerického štátu Alabama a ďalších južných štátov.

V roku 2013 jej vtedajší prezident Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie USA. „Vďaka jej práci v Amerike a po celom svete sa viac ženám dostáva rešpektu a príležitostí, ktoré si zaslúžia. Tiež ale zmenila, ako ženy premýšľajú samy o sebe,“ povedal Obama.

Za ženské práva bojovala až do konca svojho života. „Dokázali sme, že ženy môžu robiť to, čo muži, ale ešte nie, že muži dokážu robiť to, čo ženy. Preto má väčšina žien dve zamestnania – jedno v domácnosti a jedno mimo nej – čo je nemysliteľné. Pravdou je, že ako ženy nemôžeme byť rovnocenné mužom mimo domova, pokiaľ si s nimi nebudeme rovné v ňom, “povedala pre denník New York Daily News.