Ženy v meste
Hezky česky

Hezky česky

Spomienky na Rychlé šípy a knihy detstva v češtine prepletené s myšlienkami na Honzu z tábora, ktorý mal síce nohy do O, ale futbal hral ako kráľ.

Redakcia Žien v meste · 18. augusta 2015 · 2 min čítania

O Čechoch v Tatrách sa tradujú vtipy. A mne je ťažké pochopiť prečo. Veď tu hneď bývam. A veru, stretávam ich na každom kroku. Častejšie ako Slovákov. A jediný pocit, ktorý to vo mne vyvoláva, je radosť, že sa im u nás páči.
Ja sa veru každej češtine vo svojom okolí poteším. Pre mňa sú to bratia a sestry. Mám rada ich aj ich krajinu. A tak sa každý rok vyberiem aj ja na dovolenku k nim. Čaro moravských viníc, ostravských baní a rybníkov, Praha, sever Čiech, kempy a hlavne kus ich nádhernej histórie.
Tohto roku som tam strávila dva týždne. Druhý skončil túto nedeľu. Južné Čechy ponúkajú zrod Vltavy v divokej Šumave, leňošenie na priehrade Lipno a hlavne krásu zámkov a hradov, medzi ktorými sa môžete pohybovať spolu s vodákmi po Vltave. České dovolenky sú naše najkrajšie dovolenky.
Myslím si však, že hnacím motorom tejto cezhraničnej výmeny turistov môže byť aj niečo iné, nielen krása oboch krajín. Nostalgia. Ešte len prekročíte hranice a už v autorádiu to začne: Jožin z bažin, Tereza, jedine Tereza…strihnuté Olympicom a Petrom Mukom. Také tie hity nášho detstva. Vo vežiach hradov zrazu vidíte pyšnú princeznú alebo Vondráčkovú s Neckářom. Máte chuť stráviť noc na Karlštejne a keď úraz, tak šup do Nemocnice na okraji mesta.
Spomienky na Rychlé šípy a knihy detstva v češtine prepletené s myšlienkami na Honzu z tábora, ktorý mal síce nohy do O, ale futbal hral ako kráľ.
A možno aj oni, bratia, k nám nechodia len za našimi horami, ale aj za trochou detstva a chýbajúcim súrodencom.
Posledný večer tejto dovolenky sme nocovali v horách v starej škole prerobenej na penzión. Takmer jediná budova, ktorá ostala po dedine na česko-rakúskom pohraničí. Ostatné boli obsadené a neskôr zničené vojakmi, ktorí strážili železnú oponu. S domácim sme sa zhovárali o tom, ako na Šumave prevádzači vodili ľudí cez hranice. Ako raz na Lipne pristál nemecký vrtuľník, hoc riskoval zostrelenie a naložil českú rodinu.
Slobodný pohyb cez hranice k bratom a sestrám, za poznaním alebo za spomienkou je obrovský dar.
Niekedy sa bojím, že až nedocenený. Preto si ho chráňme. Nech nám ho zase niekto nevezme. 
 

Prečítajte si aj Krajina je taká, ako sa správa k cyklistom

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026