Mária Terézia viedla vojny, ale aj sa nechala očkovať proti kiahňam

Životu a reformám cisárovnej a uhorskej kráľovnej sa dlhé roky venuje rakúska novinárka Barbara Grabner. Aká bola podľa nej Mária Terézia, jediná žena na českom tróne?

Nedávno ste mali v Bratislave úspešnú prednášku na tému Mária Terézia a ženská stránka vládnutia. Je uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov vzorom pre súčasné političky, hoci si tento rok pripomína 300 rokov od jej narodenia?

„Ani jeden z Habsburgovcov sa ani len nepriblížil k tomu, čo dokázala Mária Terézia počas svojej vlády. Bez nej by impérium vyzeralo celkom inak, lebo z toho, čo urobila, profitovali aj iné národy v monarchii. Ona pritom stelesňuje ženu vo vysokej funkcii dokonale. Ukázala mimoriadne schopnosti a pritom to nebola žena v mužských šatách ako niekedy pôsobí nemecká kancelárka Angela Merkelová, hoci ju občas volajú Mutti, teda Matka národa. Mária Terézia pôsobila veľmi žensky, ale keď bolo treba, bola tvrdá ako muž. Fridrich Veľký ju obdivoval a povedal o nej, že aspoň raz majú Habsburgovci muža, a tento muž je žena! Keď zomrela, povedal o nej, že urobila trónu aj svojmu pohlaviu veľkú česť a hoci s ňou viedol vojnu, nikdy nebol jej nepriateľom. Akú väčšiu úctu môže dostať kráľovná?“

Čo urobila Mária Terézia:

• 1774: povinná školská dochádzka, 6 rokov pre chlapcov i dievčatá.
• Vytvorenie katastra: Kto čo vlastní? Oslobodenie od daní pre klérus a aristokraciu zrušené.
• Nové krajské úrady chránia sedliakov pred svojvôľou; zmiernenie poddanstva.
• Reforma armády: lepší výcvik, garantovaný žold, všetci muži evidovaní.
• Reforma zákonov, centralizovaný štát

Mária Terézia ako jediná panovníčka

Mária Terézia bola jedinou ženou, ktorá vládla na habsburskom tróne. Bola ako žena panovníčka skôr výnimkou?    

„Nebola ojedinelou vládkyňou. Počas 1000 rokov bolo asi 50 kráľovien, ktoré sa dostali do histórie:  v Rusku, vo Veľkej Británii, vo Švédsku, v Poľsku či v Dánsku. Pri moci bolo aj asi 30 regentiek, ktoré vládli v zastúpení neprítomného, prípadne neschopného muža alebo maloletého syna. Predsa však bolo netradičné ako sa k moci dostala ako žena a dcéra. Vo Švédsku kráľ Gustav Adolf nemal syna, tak dcéra Kristína musela od malička nosiť mužské šaty a tak ju vychovával. Nikdy sa nevydala, neskôr šla do kláštora. Mnohí panovníci i panovníčky mali zlé spomienky na detstvo, ale Mária Terézia prežila ako dieťa šťastné roky. Jej otec cisár Karol VI. a mama Alžbeta Kristina ju milovali, preukazovali jej úctu, nebola psychicky týraná, nezažila intrigy ani puč. Vyrastala v láskavej a takmer ideálnej rodine, kde bol otec oddaný manžel. V tom vyrastala a to jej dodalo zrejme veľkú sebadôveru.“

Vládli vtedy ženy horšie ako muži?

„Nemáme žiaden dôkaz, že by vládli horšie ako ich mužskí kolegovia; často však museli vynaložiť väčšie úsilie, aby obstáli.“

Aké úsilie musela vynaložiť Mária Terézia? Podporovali ju otec aj v tom, že raz bude vládnuť?

„V tomto jeho podporu nemala. Aj on mal predsudok, že ženy sú v myslení slabé a odkázané na ochranu. Ona sa však od detstva veľmi zaujímala o politiku, o vládnutie, ale otec si vždy myslel, že skutočným cisárom a vládcom bude jej manžel. Diplomati však vnímali, že sa veľmi zaujímala o politiku a je horlivá. Keď otec zomrel, vyhlásila, že vládnuť bude ona. Jej manžel Franz Štefan sa kvôli nej vzdal svojho následníctva resp. vojvodstva v Lotrinsku a podporoval ju, čo si ona veľmi vážila. Manžel bol jej prvou láskou a milovala ho, hoci on bol veľký Casanova. Mal početné aféry, hoci to robil decentne. Vraví sa, že na rakúskej strane zámku Schlosshof mal 40 detí.“

Život Márie Terézie:

13. máj 1717 sa narodila ako najstaršia dcéra, brat Leopold zomrel ako dieťa, prežila len jedna sestra.

´2. február 1736 vybojovala si svadbu so svojou prvou láskou. Mala 16 detí: 12 dcér, 4 synov; 10 detí dosiahlo dospelosť. Veľa vnúčat, a tým silná expanzia rodovej línie. Sobášna politika z nej urobila „svokru Európy“.

Obdobie vlády: 1740-1780, od 1765 so synom Jozefom ako spoluvládcom

´29. november 1780 zomrela vo Viedni

Bol jej otec vzorom ako panovník?

„Naopak, ona prebrala krajinu vo veľmi zlom ekonomickom stave, štát mal veľké dlhy, armáda bola malá a zle vyzbrojená a už dva mesiace po nástupe Márie Terézie začala vojna s Pruskom. Nálada bola zlá, v krajine vládol hlad, lebo bola zlá úroda, ľudia pochybovali, že ako žena dokáže viesť štát.“

Ako prekonala nedôveru a predsudky?

„Zhromaždila okolo seba najlepších expertov a vždy si vypočula ich názor. Neboli to len šľachtici, ktorí nemali iné zásluhy ako dobrý rodokmeň. Vypočula si odborníkov a bola schopná preskočiť vlastný tieň a prijať ich názor. A to bola presvedčená katolíčka s tvrdými názormi, veľa sa modlila a išla na omšu až dvakrát denne. Vybrala si však najlepších z najlepších a spolu revolučne zmenili systém. Zdravotníctvo, školstvo, štátnu správu, reformovala a modernizovala armádu, vyhrala bitky. Povedala, že keby nebola stále tehotná, išla by do vojny na čele vojska. To bol mužský aspekt. Ale reformy nechala robiť najmúdrejšie hlavy, to je skôr ženský aspekt. Muži majú často problém uznať, že niekto je múdrejší, ona s tým nemala problém. Sama mala 15 hodinový pracovný deň a študovala akty a názory, či je to najlepšia cesta. Takto vládla 40 rokov. Slúžiť štátu bola veta, ktorú stále opakovala a brala ju vážne. Keby jej dcéra Mária Antoinetta bola ako mama, neboli by škandály a možno ani francúzska revolúcia. Mária Terézia vládla rozhodne, ale používala ženské city.  Bola šarmantná, láskavá, srdečná, vedela osloviť ľudia a získať si ich srdcia.“

Mária Terézia porodila 16 detí

Mala 15-hodinový pracovný čas a porodila 16 detí. Ako fungovala ako matka?

„Podobne dôsledne. Pre každé dieťa vypracovala denný plán, určovala, čo má robiť, aj to kontrolovala, sledovala výchovu. Z detí vychovala príslušníkov dynastie, ktorí sú si vedomí svojej zodpovednosti, a ktorými sa možno pochváliť. Pre chorobu detí sa sama nechala očkovať na kiahne, v zásade tomu očkovaniu robila kampaň už v tom čase.“

Aké mala negatívne stránky?

„Bola prísna katolíčka, prostitútky vyhostila z krajiny na hranice, občas tak naložila aj s protestantmi. Nemala rad cigánov a židov, ale zamestnala ich, ak boli šikovní. Na sklonku života povedala, ak sa pod mojou vládou stalo niečo zlé, stalo sa to zrejme bez môjho vedomia, ja som to vždy myslela dobre.“

V čom je inšpiráciou pre dnešné ženy v politike?

„Chcela vládnuť od začiatku, dožadovala so toho. Vytvárala spojenectvá so ženami, tzv. ako napríklad s Spojenectvo spodničiek s cárovnou Alžbetou a Madame Pompadour, s ktorou dobre vychádzala, hoci milenky neuznávala. V januári 1743 usporiadala vo Viedni tzv. Dámsky kolotoč. Bola to unikátna udalosť, ktorá pripomínala turnaj, hoci na koňoch a v kočoch nesedeli muži, ale ženy a tie mečom pichali do vystavenej hlavy Turka urobené z papiera. Z obľúbenej zábavy mužov, urobila ženskú záležitosť, bola to pôsobivá demonštrácia moci.

Počas Vašej prednášky ste povedali, že sa začína éra žien. Prečo teraz?

„Je to nezadržateľný vývoj. Až od polovice 19. storočia ženy postupne získali volebné právo, prístup na univerzity, môžu vlastniť a samostatne zarábať, takže máme pomalé zrovnoprávnenie mužov a žien. A 20. storočie prinieslo revolúciu žien a to, že sú veľmi činné v politike.“

Stále ich ale v politike máme málo, prečo?

„Ešte si ženy musia ujasniť, ako v tej politike fungovať, čo je ten ženský aspekt, ktorý môžu do politiky priniesť. Nemyslím si, že je dobré, ak si odriekajú rodinu a dajú kariéru na prvé miesto. Byť matkou znamená získať prirodzenú schopnosť viesť a robiť to iným štýlom. Vniesť do politiky intuíciu a materinský cit, ktorý ženy majú, aj keď nemajú deti. Mária Terézia je určite vzorom. Bola panovníčkou a matkou a vždy hovorievala, že nemôžete vládnuť, keď nemilujete ľudí. To by mohol byť ženský aspekt vládnutia.“

Autor: Miriam Zsilleová

.