Až 78 percent respondentiek a respondentov vie presne, čo znamená pojem mizogýnia a 91 percent respondentov sa s pojmom stretlo. Vyplýva to z prvého ONLINE prieskumu o mizogýnii, ktorý v mesiacoch júl a august 2025 urobilo OZ Ženy v médiách a portál Ženy v meste, s podporou nemeckej nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
Do prieskumu sa zapojilo 758 ľudí, z toho bolo 80,8 percenta žien, prevažne vysokoškolsky vzdelaných.
Mizogýnia má vážny dopad na psychiku
“Jeden z najzávažnejších poznatkov z nášho ONLINE prieskumu je, že mizogýnia má veľmi vážny dopad na psychiku ľudí, prevažne žien a mení ich správanie. Nie je to len hnev a smútok, ktorý vyvoláva. Až 28 percent respondentov sa cítilo ohrozených formou mizogýnneho správania a 23 percent zmenilo vzhľad, aby sa zapáčili, zapadli, aby dostali pracovnú pozíciu,” hovorí autorka prieskumu Jana Herák, absolventka v odbore Kriminológia na Univerzite v Južnom Walese.
“Až 7,3 percent respondentiek a respondentov, čo je skoro 100 ľudí, uviedlo, že v dôsledku mizogýnneho správania sa sa izolovali od ľudí. To už sa bavíme o forme depresie,” hovorí Jana Herák.
Mizogýnia zahŕňa urážky, vtipy i kritiku vzhľadu
Za najčastejšie mizogýnne správanie označili respondentky a respondenti urážlivé výrazy (82,1%), kritizovanie žien za ich vzhľad, či sexualita v online priestore (72,6%), nevhodné komentáre na verejnosti (72,5%), nedbalé vtipy (67,3%) a prerušovanie žien (tzv. „mansplaining“) – 65.8%.
“Je dobrou vizitkou, že verejnosť vníma mizogýniu komplexnejšie, a za mizogýniu považujú aj miernejšie formy – až posledné skončilo fyzické násilie,” dodáva Jana Herák.
Do prieskumu sa zapojilo len necelých 20 percent mužov. Mnohí nedokončili prieskum alebo tému nepovažovali za problém, ktorý treba riešiť. V prieskume nám vyšlo 18,5% odpovedí s odpoveďou, že “nezažili žiadnu formu mizogýnie”.
Prvý jasný prípad mizogýnie na Slovensku sme zažili počas tragédie na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde Samuel S. zabil zástupkyňu školy Máriu Semančíkovú a spolužiačku Alenku. Plánoval pripraviť o život ďalších 4 ľudí a malo ísť opäť o ženy.
Všetky výsledky a následnú diskusiu s odborníkmi – Silviou Porubänovou, sociologičkou a výkonnou riaditeľkou SNSLP (Slovenské národné stredisko pre ľudské práva), s Katarínou Kissovou Korduliakovou, expertkou na komunikáciu a Marekom Madrom, riaditeľom IPčko – si môžete pozrieť tu:
