Na Vianoce žiadne okná ani utrhnuté filmy
Pravdu povediac, na Slovensku som prvýkrát počula o tom, že ten, kto nosí na Vianoce darčeky je Ježiško. Potom som sa dozvedela, že podobne je tomu aj u nás na Sliezsku. Ale v niektorých regiónoch je odpoveď na túto otázku problémová. Možno je to Mikuláš. Ale veď ten nosí darčeky aj 6. decembra. Santa Klaus to nebude. Ani Ded Maroz, to už vôbec nie!
Redakcia Žien v meste · 22. decembra 2015 · 2 min čítania
Závidím vám. Závidím vám, že viete jasne odpovedať na dve otázky: Čo je vaše národné jedlo? Slováci vedia presne, ale my Poliaci rozmýšľame. Možno je to bigos, možno pirohy, možno boršč alebo žurek. Dobre, jasné, veľká krajina a každý región sa pýši niečím iným.
Druhá otázka sa týka Vianoc a konkrétne toho, ako je to s tým Ježiškom. Pravdu povediac, na Slovensku som prvýkrát počula o tom, že ten, kto nosí na Vianoce darčeky je Ježiško. Potom som sa dozvedela, že podobne je tomu aj u nás na Sliezsku. Ale v niektorých regiónoch je odpoveď na túto otázku problémová. Možno je to Mikuláš. Ale veď ten nosí darčeky aj 6. decembra. Santa Klaus to nebude. Ani Ded Maroz, to už vôbec nie!
Najviac sa mi páči, ako to funguje na západe Poľska v okolí mesta Poznaň. Obyvatelia Wielkopolska v tom majú jasno – tam s darčekmi chodí Gwiazdor (Hvezdár). Aj mňa v detstve obdarúvaval Gwiazdor, keďže Vianoce som trávila u starých rodičov pri Poznani. Podobal sa na Mikuláša, mal dlhú, bielu bradu a červený kabát a dosť často mal identický hlas ako môj strýko, ktorý býval vedľa.
Ako vidíte, máte to na Slovensku usporiadané a čitateľné. Aj také vianočné trhy v centre miest sú dlhoročnou tradíciou. V Poľsku sa s tým začalo pomerne nedávno. Práve som sa vrátila z takého vianočného trhu vo Vroclave. Poviem vám – paráda! Obrovské námestie, veľa stánkov, ale aj veľa kolotočov pre deti a vitrín s bábkovými rozprávkami, ako Pinocchio, či Janko a Marienka. No a tie stánky s jedlom! Tým tradičným poľským, ako boršč, žurek, pirohy, ale našla som aj zahraničné ponuky. Nemyslím tým len kebab, ale aj langoše a koláče, ktoré sa úplne podobajú na trdelník.
Keď vianočné trhy, tak aj punč či varené víno. Všetko to tam je, len si treba dávať pozor, aby sa to neprehnalo s množstvom. Videla som totiž aj takých, čo to prehnali. Aj tu, aj tam. Na Slovensku sa ďalší deň okrem bolesti hlavy sťažovali na to, že mali okno, v Poľsku – na utrhnutý film.
Šťastné a veselé! Bez ohľadu na to, či darčeky donesie Ježiško, Hvezdár, či Mikuláš. No a žiadne okná, či utrhnuté filmy. A pochutnajme si s mierou na tradičnom jedle, nech je to kapor, boršč, hríbová, šošovicová či iné dobroty…
Prečítajte si aj Poliaci najhoršej sorty
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026