BRATISLAVA. Začať môžete tým, že odmietnete všetko, čo je jednorázové – igelitové tašky či obaly na obedy, a začnete veci používať opakovane. Do obchodu si vezmete vlastnú tašku, obaly na vajíčka využijete viackrát. Používať môžete látkové odličovacie tampóny, potraviny i kozmetiku budete kupovať cez eshopy vo vlastných alebo v sklenených obaloch.

„Používame plátnové vreckovky i servítky. Máme menej oblečenia, radšej ho správne kombinujeme. Deti majú menej hračiek,“ povedala ambasádorka životného štýlu Zero Waste Bea Johnsonová, ktorá minulý rok prvý raz navštívila Slovensko. Francúzka, ktorá žije v Kalifornii, mala vo vypredanom bratislavskom klube prednášku o tom, ako funguje ona a jej 4-členná rodina, ktorá za rok vyprodukuje len 1 sklenený pohár odpadu. 

 

Foto - JM Photography, facebook 

 

Jedlo nevyhadzujeme

Cesta k zníženiu odpadu na minimum má podľa nej päť bodov (z angličtiny päť R) – teda odmietnuť (Refuse), redukovať (Reduce), znovu použiť (Reuse), recyklovať a kompostovať zvyšky (Rot the rest – doslovne zhniť alebo rozložiť).

Tieto zásady sú základom jej životného štýlu, o ktorom napísal knihu Waste Zero. Preložili ju do 15 jazykov. Hovorí, že také časovo náročné to nie je.

„S manželom chodíme každý deň do práce, sme teda pracovne vyťažení, ale dá sa to stíhať. Doma pripravujeme zdravé jedlá, nikdy jedlo nevyhadzujeme. Máme svoj systém na uskladňovanie potravín v sklených dózach, pohároch aj prehľadný systém v chladničke. Tak mám prehľad o tom, čo sa tam nachádza,“ povedala Johnsonová, ktorá o komplexnej téme prednáša ľahko a humorne.  

 

Bea Jonsonová s rodinou.  Foto archív - zvm

 

Prvá návšteva Slovenska

Kniha inšpirovala ľudí po celom svete, vytvorila sa komunita ZeroWaste aj pomocou sociálnych sietí. Začali sa jej hlásiť a zaujímať o zmenu mnohí ľudia, ktorí pomáhajú predávať „čapované“ produkty, potraviny, odmietajú plastové obaly, tašky, namiesto toho používajú sklené obaly a pod.

Na Slovensko prišla prvýkrát v rámci európskeho turné, počas ktorého navštívila desať krajín. Nezávisle na sebe ju k nám pozvali 3 dievčatá. Jedna z nich chcela preložiť jej knihu. Ženy sa téme odpadu venujú podľa Johnson viac ako muži, aj v bratislavskom klube tvorili ženy väčšinu publika.

„Sú to prevažne ženy vo veku 25 až 45 rokov. Vyplýva to aj z tradičného života, keďže ženy sa starajú o domácnosť, o zdravie rodiny. Najmä, keď sú tehotné, začnú jesť zdravé potraviny a pod,“ povedala pre Ženy v meste Bea Johnsonová. Neplatí to podľa nej pre Švajčiarsko, kde je pomer mužov a žien, ktorá zaujíma téma odpadu, tak 50:50.

Celkovo je podľa nej Európa pri triedení odpadu na tom lepšie ako Amerika, kde sa ľudia obávajú toho, čo povedia susedia, keď sa budú správať inak ako väčšina. Aj jej zvyknú pripomenúť, že sa tak správa preto, že pochádza z Francúzska. Američania podľa nej odmietajú nosiť aj second-hand, pretože to sa v ich povedomí spája s jednoduchým životom.

 

Ilustračné foto - pixabay.com

 

Aktivity na Slovensku

Kniha Johnsonovej inšpirovala aj Slovenku Ivanu Maleš, ktorá sa odborne venuje téme odpadového hospodárstva. „Ak sa sklo hodí do správneho kontajnera je 100-percentne rozložiteľné. Ak sa vyhodí inde, rozkladá sa 4 tisíc rokov,“ vysvetľuje Maleš.

Sama začala kompostovať, triedi veci a znižuje odpad. „Chodím na farmársky trh, používam „čapovanú“ kozmetiku dnes už dostupnú vo viacerých veľkých mestách, zeleninu/ovocie kupujem na trhu do sieťky a vždy si na nákupy beriem svoje tašky, recyklované obaly na nákupy a doma kompostujem. V naše rodine tvorí kompostovanie – biologicky rozložiteľný odpad  45 percent z celkového odpadu, v lete – keďže konzumujú veľa ovocia, zeleniny je to až 75 percent,“ hovorí.

Téme triedenia odpadu budú v apríli venované dve akcie. Začiatkom apríla pripravujú analýzu odpadu na Slovensku a koncom apríla chystajú Dobrý trh bez odpadu.

.

Prečítajte si aj Bea Johnsonová má za rok nulový odpad. Na Slovensku sa to veľmi nedá