Ponožkový vrah a nekrofil Ondrej Rigo sa stal prvým vrahom na Slovensku usvedčeným na základe analýzy DNA. Dokumentárnu sériu o ňom spracoval režisér Peter Bebjak.
Ponožkový vrah vraždil najprv v zahraničí
Bratislava rok 1990 – krátko po Nežnej revolúcii. Komunistický režim padol, hranice sa otvorili a ľudia verili, že prichádza sloboda a lepšia budúcnosť. V skutočnosti išlo o obdobie veľkých zmien a neistoty. Menili sa štátne inštitúcie, polícia aj bezpečnostné zložky prechádzali reorganizáciou a kriminalita začala prudko rásť. Objavovali sa prvé organizované zločinecké skupiny, pribúdali lúpeže aj násilné trestné činy.
Patrili k nim aj desivé správy o niekoľkých zavraždených ženách. Priebeh zločinu bol veľmi podobný. Obeťami sa stali ženy, ktoré bývali samé v byte na prízemí. Vrah ich v noci alebo nadránom prepadol, ubil na smrť a potom sa sexuálne ukojil na ich telách.
V tom čase si prípady ešte nikto nespojil a vyšetrovatelia nemali tušenia, že obete v Bratislave neboli prvé. Ondrej Rigo začal vraždiť v Mníchove a v Amsterdame.
Ondreja Riga fascinovalo násilie od detstva
Vrah sa narodil v decembri 1955 v Modre do problémového rómskeho prostredia, v ktorom si zažil násilie, kriminalitu a chudobu. Detstvo prežil bez stabilného zázemia, lásky či jasne nastavených pravidiel. Ako 14-ročný skončil v polepšovni a neskôr spolu so súrodencami putoval do detského domova.
Podľa neskorších posudkov už v detstve vykazoval viaceré znaky, ktoré psychiatri spájajú s vážnymi poruchami osobnosti. Mal sklony k týraniu zvierat a fascinovalo ho násilie. Dnes by išlo o správanie, ktoré odborníci považujú za významné varovné signály. V období, keď Rigo vyrastal, sa však problematike duševného zdravia a včasnému rozpoznávaniu podobných prejavov venovala len minimálna pozornosť.
Pád komunistického režimu a otvorenie hraníc si aj Ondrej Rigo spojil s lepšou budúcnosťou. Veril, že na Západe nájde nový začiatok. Po prepustení z väzenia odišiel najprv do Rakúska, neskôr do Nemecka. Keďže nemal platné doklady, zaobstaral si falošný juhoslovanský pas. Podvod však úrady rýchlo odhalili. Nasledovalo ďalšie väzenie a napokon umiestnenie do azylového tábora.
Práve tam dostal topánky, ktoré sa neskôr stali jedným z najdôležitejších dôkazov v celej kauze. Rigo v nich páchal svoje zločiny a charakteristický vzor podrážky zanechával na mieste činu. To, čo považoval za bezvýznamný kus obuvi pridelený v utečeneckom tábore, sa napokon stalo jednou zo stôp, ktorá kriminalistom pomohla spojiť jednotlivé vraždy a prispela k jeho odhaleniu aj usvedčeniu.
Ponožkový vrah v Mníchove a v Amsterdame
Prvou Rigovou obeťou sa stala 40-ročná žena, ktorá bývala v prízemnom byte v Mníchove. Vrah sa do jej bytu dostal cez otvorené okno. Kým spala, opakovane ju udieral do hlavy, až ju usmrtil. Následne jej telo sexuálne zneužil. Na mieste činu si pokojne zapálil niekoľko cigariet a ohorky nechal ležať vedľa mŕtvej ženy.
Približne o dva mesiace neskôr zaútočil rovnakým spôsobom na ďalšiu obeť – 28-ročnú ženu, ktorá tiež bývala na prízemí. Aj do jej bytu vošiel cez okno, usmrtil ju opakovanými údermi železnou tyčou do hlavy a po smrti ju sexuálne zneužil – dvakrát. Vyšetrovatelia pri obhliadke našli nielen vražednú zbraň, ale aj jednu pánsku ponožku. Práve tá sa neskôr ukázala ako významná stopa. Rigo si totiž počas útokov navliekal ponožky na ruky, aby nezanechal odtlačky prstov. Tento nezvyčajný spôsob maskovania mu vyniesol prezývku „ponožkový vrah“.
Z Nemecka potom odišiel do Holandska, kde žila jeho sestra. V septembri 1990 tam zavraždil 56-ročnú ženu a sexuálne zneužil jej telo. Na druhý deň odišiel do Bratislavy, kde sa začalo obdobie jeho najbrutálnejších zločinov.
V októbri 1990 prišla o život jeho prvá a najstaršia obeť – 88-ročná pani z domova dôchodcov. Za dva roky si na svoje konto pripísal 8 žien. V januári 1991 to bola jediný raz dvojnásobný vražda – 40-ročná žena bývala so svojím synom, čo vrah zrejme nevedel a tak zabil oboch.
Besnenie prežila jediná žena, ktorú napadol v januári 1991. Drevená tyč, ktorou sa ju pokúsil ubiť na smrť, sa po niekoľkých ranách zlomila a žena sa začala brániť, keďže ovládala karate. Ubránila sa a Riga, ktorý na takúto reakciu nebol zvyknutý, donútila k úteku. Neskôr proti nemu svedčila.
Prvý vrah usvedčený s DNA
Polícia zadržala Riga niekoľko hodín po poslednej vražde v marci 1992. Až vtedy začali vyšetrovatelia z troch krajín spolupracovať a prípady spojili. Pri Rigovom usvedčení zohrala zásadnú úlohu analýza DNA, na ktorej spolupracovali genetici z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied. Ondrej Rigo sa tak stal prvým vrahom na Slovensku usvedčeným na základe analýzy DNA.
Hoci sa k vraždám nikdy nepriznal, v roku 1994 bol za 9 vrážd a jeden pokus o vraždu odsúdený na doživotie.
“Ondreja Riga sme si ako hlavného podozrivého rozpracovali až v auguste 1991. Jeden občan si všimol, že neznámy muž sliedi v okolí jeho bytovky a nazerá ľuďom do okien. Vypovedal, že muža hľadal aj s policajtom a jazdil so svojim autom až ho chytili a predviedli na policajnú stanicu. Tam sme zistili, že ide o Ondreja Riga. Keďže sa k ničomu nepriznal a priame dôkazy sme nemali, nezostávalo nám nič iné, iba ho pustiť a monitorovať až do 3. apríla 1992, keď sme ho konečne dokázali usvedčiť,” povedal v rozhovore pre Refresher Jozef Vachálek , ktorý Riga vyšetroval.
Príbeh sériového vraha a nekrofila Ondreja Riga sa rozhodol spracovať režisér Peter Bebjak. Jeho séria Prípad Rigo: Ponožkový vrah je od 17. júla 2026 dostupná na platforme VOYO a OnePlay.
Nový štvordielny dokument dáva dôraz na vyšetrovanie, prácu kriminalistov a najmä na psychologické profilovanie a analýzu DNA, čo boli zásadné momenty kauzy. Vďaka dôkazom v podobe DNA sa prípad Riga stal dokonca príbehom „priekopníckej spolupráce polície a vedy, ktorá navždy zmenila československú kriminalistiku“, uvádza OnePlay.
Ondrej Rigo zomrel ako 66-ročný v nemocnici pre obvinených a odsúdených pri trenčianskom ústave na výkon trestu odňatia slobody. Bolo to 14. júna 2022.