Na druhom poschodí v bratislavskom Zichyho paláci si pred Hudobným salónom prezeráme výstavu fotografií. Čiernobiele zábery ukazujú, ako vyzeral okupačný štrajk študentov Univerzity Palackého v Olomouci. Fotograf Petr Zatloukal, ktorý sa dostal do najužšieho kruhu štrajkového výboru, ich urobil v čase od novembra 1989 do februára 1990 a stal sa tak dvorným fotografom nežnej revolúcie v Olomouci.

 

Výstava Studentské vteřiny sametu v Olomouci fotografa Petra Zatloukala. Foto - Barbora Jančárová

 

November 1989: Slovenka medzi českými štrajkujúcimi študentmi

Slovenka Katka Čížková sa na jednej fotografii spozná. “Sedím tu vzadu. Je to zasadnutie štrajkového výboru, z ktorého sa všetko koordinovalo. Zrejme riešime niečo zásadné, keď sa tvárime tak vážne,” hovorí so smiechom.

Slovenka Katka Čížková robila nežnú (zamatovú) revolúciu v roku 1989 v českom Olomouci. Bola v treťom ročníku Lekárskej fakulty a za túto fakultu sa dostala do štrajkového výboru, ktorý revolúciu na druhej najstaršej univerzite v Česku viedol. Sedí tam ako jedna z mála žien. "Ja som sa vtedy cítila plnohodnotne, veľmi sa zmazával ten mužsko-ženský princíp, hoci sa rýchlo ukázalo, v čom bol ženský potenciál - udržať ten základ. Muži robili akcie," hovorí Katka. 

Prezeráme si ďalšie fotografie. “Mali sme vtedy rôzne sekcie - napr. sekciu plagátov, tlačiarov, výjazdov, sekciu, ktorá sa starala o jedlo. Mali sme pokladníčku, pretože na fakultu chodili spontánne ľudia a dávali nám peniaze, aby nás podporili,” opisuje revolučné dni Katka. Na fakulte vtedy pomáhalo veľa študentiek.

 

Katka Čížková.  Foto - autorka

 

November 1989: Študentov v Olomouci fotografoval Petr Zatloukal

Fotograf Petr Zatloukal, ktorý výstavu osobne v Bratislave otvoril, označuje študentský štrajk za najemotívnejšie fotografovanie, aké už potom nikdy nezažil. “Po nežnej revolúciu som de facto prestal robiť dokumentárnu fotografiu. Nič zaujímavejšie som si už nevedel predstaviť,” povedal Zatloukal, ktorý v tých dňoch vstával o tretej ráno a celé dni strávil na univerzite, kde poznal veľa ľudí. Keď opisuje emócie tých dní, hovorí o strachu. “Hlavne na začiatku to bolo nabité strachom. Prvých desať dní nikto nevedel, ako to dopadne. Či nás opäť neprevalcujú tanky,” spomína si a ukazuje na výstave fotografie, ktoré urobil tajne pod kabátom.

Katka Čížková o strachu nehovorí. “Ja som pozitívne naladený človek a aj odvážny, rodičia ma nikdy neučili, ako sa niečo nedá, ale ako to ide,” vysvetľuje Katka. Nebála sa, hoci z domu poznala, aké to je, keď vás režim potrestá. ”Moju mamu vylúčili v poslednom ročníku farmaceutickej fakulty, hoci bola najlepšou študentkou. Pochádzala totiž z tzv. “buržoáznej” rodiny a obaja jej bratia emigrovali do Kanady,” hovorí. Podobný príbeh má aj jej otec. V poslednom ročníku lekárskej fakulty musel ísť pracovať ako zvárač,  pre svoj pôvod a pretože jeho sestra emigrovala do Ameriky. Neskôr obaja rodičia vysokú školu  dokončili, ale život počas komunizmu pre nich nebol jednoduchý. “Nemohli sa stretávať so súrodencami, čo bolo dosť náročné,” hovorí Katka Čížková.  

Aj preto sa bez zaváhania zapojila do štrajku a spolu s ostatnými sa postarala o pád režimu, ktorý ničil životy v jej rodine dlhé desaťročia. Ani ona sama nemohla ísť na medicínu v Bratislave, pretože tam už študoval jej brat a režim rodinné lekárske klany nepodporoval. Tak začala študovať v Olomouci.

 

Profesor Josef Jařab. Foto - Barbora Jančárová 

 

November 1989: profesor Josef Jařab ako prvý podporil študentov

V Zichyho paláci sa Katka Čížková zvítala nielen s Petrom Zatkloukalom, ale aj s profesorom Josefom Jařabom, ktorý sa ako jediný vyučujúci pridal na stranu štrajkujúcich študentov 20. novembra 1989. Najznámejší český amerikanista, ktorý pred rokom 1968 rozbiehal katedru anglistiky aj na Univerzite Pavla Jozefa Śafárika v Prešove, sa stal prvým slobodne zvoleným rektorom Univerzity Palackého. 

Jařab hovorí, že historická úloha študentov počas revolúcie nebola nikdy úplne docenená. “Študenti to všetko začali. Dôležité bolo hlavne to, že nezostali v hlavných a veľkých mestách, ale dostali neuveriteľne dôkladnú presvedčovaciu kampaň do malých miest a najmenších obcí,” hovorí a dodáva, že práve tieto “spanilé jazdy” mali v prvých týždňoch najväčší dopad na zmenu politických postojov širšej spoločnosti. 

Výstavu prišla predstaviť aj legenda českej fotografie profesor Jindřich Štreit, ktorého režim v roku 1982 odsúdili za hanobenie republiky na desať mesiacov s odkladom na dva roky. Štreit bol jediný fotograf, ktorý sa vtedy zúčastnil na nepovolenej výstave výtvarných umelcov na tenisových kurtoch v Prahe. Hoci Jindřich Štreit fotografoval od malička a dnes má za sebou 1400 výstav doma aj vo svete, počas štrajku na Univerzite Palackého v Olomouci fotoaparát nevytiahol. “Vedel som, že fotí Petr Zatloukal a nechcel som tie dni študentom zobrať,” hovorí a opisuje, že počas revolúcie veľa fotografoval na vidieku, kde videl ľudí, ktorí sa po rokoch pokory odvážili vzbúriť. Jeho revolučné fotografie sú v týchto dňoch vystavené v Prahe. 

 

Profesor Jindřich Štreit (vľavo) a Petr Zatloukal. Foto - Barbora Jančárová 

 

November 1989: Univerzita Palackého si štrajk zopakuje

“Stretli sa tu dnes legendy, ktoré zosobňujú dôležité hodnoty v našich životoch ako je sloboda a slušnosť a dodnes prepájajú aj Česko a Slovensko - osobne i svojimi fotografiami,” povedala Nora Gill z CzechTourism Slovensko, ktorá túto výstavu vymyslela a spolu s Mestskou časťou Bratislava-Staré mesto spoluorganizovala. 

Petr Zatloukal, Josef Jařab, Jindřich Štreit a Katka Čížková sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzite Palackého v Olomouci opäť stretnú v nedeľu. Po 30 rokoch bude fakulta vyzerať presne tak, ako v čase okupačného štrajku. “Chceme tú revolučnú náladu sprostredkovať súčasným študentom a pripomenúť si tie idealistické dni. Je to aj naša satisfakcia - je to odmena za to, že sme boli pred 30 rokmi takí odvážni a nebáli sa ísť do toho, hoci sme nevedeli ako to dopadne,” hovorí Katka Čížková. 

 

Výstava Studentské vteřiny sametu v Olomouci fotografa Petra Zatloukala. Foto - Barbora Jančárová

 

Tri roky po revolúcii dokončila štúdium medicíny a začala v Bratislave pracovať ako lekárka. Najprv ako internistka, dnes má vlastnú prax a je ambulantnou lekárkou. Pri liečbe používa aj alternatívnu medicínu, študovať ju bola na mnohých miestach vo svete. Niektoré techniky chodí učiť študentov do zahraničia, lebo na Slovensku taký dopyt ešte nie je. 

Na výstavu fotografií o štrajku v Olomouci prišla z Katalánska. “Revolúcia mi zmenila život a otvorila hranice. To, že mám v medicíne širší záber a používam aj alternatívne spôsoby liečby, je slobodomyseľnosť, ktorú som si preniesla do medicíny z revolučných dní v novembri 1989,” dodáva spokojne Katka Čížková.