Hneď od prvej chvíle ma zaujal jej zvonivý smiech, príjemný hlas a na káve sme sa dobre porozprávali o literatúre. Chcela písať knihu o lezení, o horách, skalách, lanách a o tom, že to všetko absolvovala. Lezeniu sa venuje stále. Rozhovor nám poskytla herečka a speváčka JANA HUBINSKÁ.
Janu vzali na VŠMU na prvý raz a nemohla som napísať ani časť úloh, ktoré hrala. Za postavu ONA v titule Apatia získala celoslovenskú cenu LITA. Študovala muzikál vo Varšave, spievala repertoár Edith Piaf a to tak dobre, že Jane Piafka prischla. Spolupracovala s Danom Hevierom, Tomášom Janovicom a mnohými ďalšími tvorcami.
S otcom svojho dieťaťa sa rozišla ešte pred jeho narodením a ja mám z Jany pocit, že by sa o dcéru delila len veľmi ťažko.
Pamätáš si, kedy si si dala svoj prvý cieľ? Kedy si si povedala, že „toto“ musíš urobiť?
“Neviem, či to bol cieľ, ale ten pocit, že to musím, lebo som si to vymyslela a chcela robiť… Ešte som nemala ani päť rokov. Kvôli astme som išla na dedinu k maminej sestre, a tam som sa zhostila všetkých zvierat. Psa som učila liezť na rebrík, zo svine som robila koňa a jazdila na nej po záhrade, mačky boli ťažký oriešok – neposlúchali, ale boli krásne, opatrovala som malé zajačiky…. Tvárila som sa, že to je môj cirkus a ja sa musím o všetkých postarať. A prvý cieľ? Tiež to bolo v takomto detskom veku, keď som si adoptovala vetu, ktorú som počula zrejme niekde v telke, vo filme: „Keď nesplníš svoj cieľ, zomrieš“ Odvtedy mám milióny cieľov a stále žijem.”
Si výborná herečka, speváčka, ktorú všetci poznáme, ja osobne mám veľmi rada tvoj hlas. Čo ťa na herectve teší?
“Zmena. Možnosť stále skúšať, hľadať a nachádzať. Neviem. Všetko (smiech).”
Dostala si sa už do situácie, keď nejaký z tvojich partnerov nesúhlasil s tým, čo si práve chcela robiť?
“Partnerov, v práci či v živote? V práci ani nie. Je to taká príjemná hra, kedy skúšate, čo je najlepšie pre dané postavy. No a v živote, tam asi aj áno, lebo zrejme na tejto platforme je to viac menej v nejakých situáciách boj (smiech).”
Ako sa správaš v situácii, keď hrozí, že nedosiahneš svoje?
“Fíha, no asi viem byť presvedčivá, nástojčivá, dôrazná…. Nerada prehrávam. Ale ak sú na druhej strane dobré argumenty, tak priznám, že je to lepšie riešenie.”
Viem, že máš veľmi úspešnú a krásnu dcéru. Aké sú to chvíle, keď si niekedy napríklad aj nerozumiete? Keďže ja mám tiež dcéru, viem, že sa to stáva…
“Fakt je ten, že má na mňa taký limit trpezlivosti. Sú to tri celé dni, kedy sme geniálna milujúca matka s dcérou. Keď sa zabudnem a som v jej blízkosti aj štvrtý deň, začína to sem-tam iskriť. Hold, dospelé dcéry sú už dospelé… Tuším som nebola ani ja iná a napriek tomu sme s mojou maminou mali najkrajší vzťah na svete.”
Čo by si na svojom živote menila?
“Teraz? Už nič. Teda vlastne nikdy. Nie, že by nebolo čo vylepšiť, alebo meniť, ale tým, kým sme, sme aj vďaka omylom a chybám, ktoré sme narobili. Ale keby neexistuje a ani čas sa vrátiť nedá.”
Aké pracovné chvíle sú pre teba najvzácnejšie?
“Keď si ľudia rozumejú ľudsky aj v pracovnej rovine a majú dosť času tvoriť, vymýšľať a hrať sa.”
Povedz, venuješ upratovaniu každú voľnú chvíľu? Určite ich máš málo…
“Nepostavila by som to tak, že upratovaniu venujem každú voľnú chvíľu. To by mi bolo asi ľúto. Mám dve mačky, nemajú púšťať chlpy, ale púšťajú. Takže u mňa je upratovanie a každodenné vysávanie nutné zlo, ktorého sa chcem zbaviť čo najrýchlejšie. Sú to fukoty ako v kreslenke. Za roky praxe som majster bleskového „úklidu“ a hovorím tomu moje denné päťminútové fitko.”
Čo sa ti absolútne robiť nechce a robíš to nasilu?
“Joj. Umývať okná a vešať záclony. Tie záclony to je smrť.”
Sú dni, keď sa nám darí, inokedy je to horšie. Ako sa zbavuješ zlej nálady, pocitu, že všetko je inak, akoby si chcela?
“Zanadávam si, alebo sa vrútim do záhrady a kosím, strihám, presádzam, mojkám moje kvietočky…Mohla by som si aj ľahnúť, ale to by som išla do depky. Takže pohyb a robotka, žiadny oddych.”
Janka, koho by si chcela v živote stretnúť a prežiť s ním niekoľko pekných dní?
“Tak po tých rozkošných otázkach nakoniec takáto nálož? To by bol teda zoznam… Živých či tých, čo by som chcela vzkriesiť? No nemôžem byť konkrétna, lebo tam mám veľkú tlačenicu a nechcem niekoho uraziť. Teda všeobecne: s niekým, kto je ako ja. Kto nie je hlupák, má humor, nebojí sa byť odvážny, má rád rýchlosť, výšky, pokoj ticho, dobré jedlo, červené vínko…. No tak teda. Zasa niekam s nikým nepôjdem…. (smiech).”
Autorka: Ivana Havranová
