Vymaľované dievčatká

 

Už ani neviem, ktorý deň sa na facebooku objavila fotečka nádherného malého dievčatka, avšak tak extravagantne vymaľovaného a vyobliekaného, akoby šlo priamo z nočného baru. Ani si netrúfam odhadnúť, koľko malo rokov. Viac, ako šesť však určite nie. 

Rodičia podobne „vylepšených“ detí si koledujú. Koledujú si o tragédiu, ktorú  naše aj svetové média prinášajú takmer pravidelne. Tam pedofil znásilnil malé dievčatko, tam katolícky kňaz obťažoval neplnoletú, neplnoletého… Pedofília je motor. Neúprosný, agresívny a  človeka- pedofila- jednoducho ženie. Pri pohľade na dievčatko, o ktorom napríklad hovorím, sa v ňom rozozvučia všetky radary, upozorňovače, a keďže vravíme o chorobe, čo ako by bol inteligentný, v jednej chvíli situáciu nezvládne.

Poznám jedného veľmi vzdelaného a váženého muža, ktorý pedofíliu nepovažuje za nič výnimočné. Vraj sú ňou postihnutí mnohí umelci a Shakespeare nebol výnimkou. Nuž, vieme, že muži sa zaujímajú najmä o mladé slečny, dámy, že tento druh sviežosti akoby im samým pridával energiu, životaschopnosť a radosť. Odchádzajú častokrát od celoživotných partneriek za mladšími, niekedy mladšími až na smiech a nemajú problém poukazovať sa s tou novou na verejnosti. Je to pre nich povzbudzujúce, je to úspech, mladosť po ich boku zvyšuje mužom rating. Chlapské ego jednoducho dokáže najviac pohladiť tvár bez vrások, duša bez životných šrámov.

Pár šesťdesiatročného pána s dvadsaťročnou dievčinou osobne považujem za pedofíliu. Viem!  Dievča je plnoleté, sama sa rozhodla s dotyčným žiť, ale aj napriek tomu som presvedčená o dosť výraznej psychickej patológii takéhoto spolužitia.  A aby ste vedeli, nič nenamietam proti mladším partnerkám, rovnako, ako nemám nič proti páru, v ktorom má staršia žena mladého chlapa.  Avšak… o tridsať, štyridsať rokov?

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nemecký Zelení zasadzovali o legalizovanie pedofílie. Niečo podobné robil v roku 2003 aj jeden europoslanec. 

Normálni, spoločensky úspešní muži a vidíte, aké prirodzené sa im zdalo to, čo my považujeme za šialenstvo, chorobu, ohavnosť.

Nie som konzervatívna. Vlasy som si farbila od deviatej triedy a od ôsmej som na toaletnom stolíku mala uložené šminky. Na tie časy priskoro. A čo je priskoro na časy dnešné? Prvá, druhá či tretia trieda? Neviem. Viem len to, že dievčatá sú také na sladko domaľované a vyobliekané, že strácajú skutočné bezstarostné detstvo a nechtiac priťahujú.

Som aj proti súťažiam o Najkrajšie dievčatko, som proti zlodejom detstva. Podieľajú sa na podnecovaní chúťok v mužoch, ktorí sa nedokážu sexuálne ovládať. A to by malo byť podľa mňa tiež spoločensky neprijateľné.   

Mali by sme svoje deti lepšie chrániť. A to veru aj pred komerčnými výstrednosťami tejto doby. Aby sa dožili radostnej dospelosti.         

 

Prečítajte si ja Zvieratká nám rozumejú

Ženy v meste

 

Chcem odoberať novinky Žien v meste