
Životná fatamorgána
Iná osoba zase nevedela pochopiť, ako naša spoločná známa po narodení dieťaťa nezvládala udržiavať doma poriadok. Až kým sama nemala deti. Vtedy sa jej dom ničím nelíšil od toho, ktorý tak kritizovala.
Redakcia Žien v meste · 5. januára 2016 · 2 min čítania
Bývali sme na 6. poschodí. Z výšky som sa niekedy zahľadela cez okno a vtedy sa môj zrak zastavil na malých autíčkach. Vyzerali celkom ako tie ozajstné na cestách, len boli také malé, hračkárske. Stáli dolu, pred panelákom, ako keby čakali len na mňa. Aspoň som si to takto vtedy myslela. A vždy som si sľúbila, že keď zídem dolu, zahrám sa s nimi. A viete čo? Nikdy sa mi to nepodarilo. Proste tam neboli! Boli tam len veľké zaparkované auta, no s tými som sa hrať nemohla. Dosť veľké sklamanie pre 4-ročné dievčatko. Až neskôr som pochopila, čo je perspektíva a že z diaľky veci vyzerajú inak ako v skutočnosti.
Aj v každodennom, dospeláckom živote sa o tom dosť často musíme presvedčiť, čo je odstup a správna perspektíva.
Keď som prišla prvýkrát do kontaktu s Poliakmi, ktorí dlhšie bývali v Bratislave, nepáčila sa mi ich poľština, do ktorej dosť často plietli slovenské slova. Vtedy, pred 20. rokmi som si myslela, že mne sa nikdy niečo také nestane! A viete čo? Veľmi rýchlo som dostala lekciu pokory. Po niekoľkých týždňoch po tom, ako som sa tu usadila natrvalo, navštívila ma moja mladšia sestra a upozornila ma na chyby, ktoré som vo svojej materinskej reči začala robiť. Sfúkla ma vtedy 17-ročná pubertiačka!
Iná osoba zase nevedela pochopiť, ako naša spoločná známa po narodení dieťaťa nezvládala udržiavať doma poriadok. Až kým sama nemala deti. Vtedy sa jej dom ničím nelíšil od toho, ktorý tak kritizovala.
Najsmutnejší príbeh sa však odohral v živote istého páru mojich známych. On veľmi pohŕdal jej sestrou, ktorá podviedla svojho manžela. O niekoľko rokov neskôr on urobil to isté, čo tá, ktorou tak pohŕdal – podviedol a nechal svoju ženu. A nielen to, odišiel s jej najlepšou priateľkou.
Problémy z diaľky, ktoré sa netykajú nás, vyzerajú podobne ako tie autíčka zo 6. poschodia videné očami dieťaťa – nič, len sa trošku pohrať, premiestniť, posunúť trošku doprava, doľava. Ale až keď sa priblížíme, sme schopní situáciu posúdiť a zistiť, či je to len hračka. Nedajte sa teda nachytať na životnú „fatamorgánu“. Nekritizujte iných ako zvládajú svoj život, ak nie ste dostatočne blízko, aby ste pochopili, čo v skutočnosti prežívajú a riešia. Pre niekoho je to len hračka, pre iných problém. A kto vie, ako by ste reagovali vy, ak by sa týkal vás. Najmä ten životnej veľkosti.
Prečítajte si aj Majte vždy pripravené sny
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



