Po dlhej chorobe zomrela legendárna herečka Jana Brejchová. Oceňovaná herečka mala 86 rokov. Serveru iDNES.cz to v piatok večer potvrdila jej dcéra Tereza Brodská.
Jana Brejchová patrila medzi najobsadzovanejšie herečky svojej generácie a pre mnohých bola sexsymbolom 60. rokov. Pre svoj šarm a krásu získala prezývku ‚česká Bardotka‘.
Zomrela Jana Brejchová
Brejchová na to odpovedala niekoľkými charakternými úlohami. „Jana Brejchová je našou jedinou skutočnou filmovou hviezdou,“ hovoril o nej Jan Werich.
V časoch najväčšej slávy točila aj šesť filmov ročne. Hrala okrem iného v muzikáloch Keby tisíc klarinetov (1964) a Noc na Karlštejne (1973) aj v komédiách 60. a 70. rokov, napríklad Zabil som Einsteina, páni… či Hodíme sa k sebe, miláčik…?,” pripomína český Rozhlas.
Účinkovala vo viac ako stovke celovečerných a televíznych filmov, za ktoré získala množstvo cien. K tým najvýznamnejším patrí Vlčia jama, Vyšší princíp, Každý deň odvahu, Mladý muž a biela veľryba, Zánik samoty Berhof či Kráska v ťažkostiach.
Jana Brejchová stála pred kamerou ako 13-ročná
Pred kamerou sa objavila už ako 13-ročná. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval v roku 1953 nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb, jeho asistent Ladislav Helge hľadal na pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky a vybral si práve Brejchovú.
Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Hneď po skončení základnej školy začala pracovať ako pisárka v kancelárii, jej tajným prianím ale bolo stať sa herečkou. S tým však rodičia nesúhlasili, a tak sa už v skorej mladosti musela postaviť na vlastné nohy a naplno sa začala venovať herectvu.
Prielom v kariére začínajúcej herečky znamenal v roku 1957 oceňovaný film režiséra Jiřího Weissa Vlčí jáma. Dievčenský pôvab a nesporný herecký talent uplatnila v roku 1958 vo filmoch Žižkovská romance (réžia Zbyněk Brynych) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka.
Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip (1960). Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia patrí aj jej prvé manželstvo s režisérom Milošom Formanom.
Nakrúcala v zahraničí
Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Zoznámila so svojím neskorším druhým manželom, nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom. Po roku sa ich manželstvo skončilo rozvodom. V Nemecku nakrútila v roku 1965 aj oceňovaný česko-nemecký film Das Haus in der Karpfengasse (Dům v Kaprové ulici). Za rolu Boženy získala nemeckú filmovú cenu Deutscher Filmpreis v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe.
V rokoch 1966 – 1983 bola vydatá za českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým má dcéru, taktiež poprednú herečku, Terezu Brodskú. So svojou dcérou sa nestretávala pred kamerou príliš často. Spolu si však zahrali napríklad v dráme Citlivá místa (1987). Režisér Vladimír Drha ich dokonca obsadil do úlohy matky a dcéry.
Súkromné i filmové manželstvo s Brodským
Naopak, s Vlastimilom Brodským stvárnila pred kamerou celý rad úloh. Spolu hrali napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (réžia Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), Farařův konec (Evald Schorm, 1968), v komédii Ďábelské líbánky (Podskalský, 1970), Noc na Karlštejne (Podskalský, 1973) a v roku 1974 si zahrali manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku…?
Medzi ďalšie snímky Jany Brejchovej patria Baron Prášil (Karel Zeman, 1961), Mladý muž a bílá velryba (Jaromil Jireš, 1978) rodinná trilógie režiséra Václava Gajera Pod Jezevčí skalou (1978), Na pytlácké stezce (1979) a Za trnkovým keřem (1980), dráma Zánik samoty Berhof (Jiří Svoboda, 1983), Skalpel, prosím (Jiří Svoboda, 1985) či Návrat ztraceného raje (Vojtěch Jasný, 1999). Známe sú aj niektoré úlohy v seriáloch My všichni školou povinní alebo Arabela.
V arabelovskej fantasy (1980) stvárnila s manželom kráľovský pár. Po rozvode s Brodským sa stal jej životným partnerom herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej posledným manželom bol ďalších český herec Jiří Zahajský, a ktorými žila až do jeho smrti v roku 2007. Mala sestru Hanu Brejchovú, ktorá zomrela v apríli 2024.
Poslednou filmovou postavou Jany Brejchovej bola matka zo snímky Jana Hřebejka Kráska v nesnázích (2006), za ktorú získala Českého leva. Toto prestížne ocenenie si prevzala aj v roku 2010 za umelecký prínos českému filmu. Keďže posledné roky zápasila s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré si vyžadovali stály lekársky dohľad, svoju filmovú aj divadelnú kariéru musela predčasne ukončiť.
V roku 2022 predstavila jej dcéra Tereza Brodská spomienkovú knihu Moje máma Jana Brejchová, v ktorej približuje jej profesionálny i súkromný život.
Jana Brejchová (20. január 1940, Praha – 6. február 2026, Praha) v galérii: