BRATISLAVA. Na malé sídlisko do Krasňan v bratislavskej mestskej časti Rača sa prisťahovala s manželom pred 11 rokmi. „Čakala som vtedy prvé dieťa a už vopred som si zistila, že je tam materské centrum Ráčik, do ktorého som s malým chcela chodiť,“ hovorí Lenka Antalová Plavuchová. Najprv tam chodila ako mamička, po troch rokoch centru začala aktívne pomáhať. „Pred tým som pracovala v reklamnej agentúre a v neziskovom sektore, tak som si povedala, že im pomôžem a začala som písať projekty a viesť rôzne aktivity. Postupne som sa stala štatutárkou centra,“ hovorí.

Po komunálnych voľbách v roku 2007 sa udiala zásadná vec, ktorá zmenila život Lenke i Krasňanom. Starosta miestnej časti Ján Zvonár povedal, že priestory materského centra potrebujú a nariadil mamám i deťom vysťahovať sa alebo platiť vysoký komerčný prenájom, asi 11 tisíc eur ročne. „My sme ale mali platnú zmluvu na desať rokov a rozhodli sme sa, že sa nevzdáme. Išli sme do veľmi ostrej konfrontácie, ktorá sa skončila veľkými protestami a súdom,“ spomína Lenka.  Hoci súd v apríli 2010 vyhrali, miestna časť im bránila priestory využívať, až kým rozsudok nenadobudol právoplatnosť v máji 2011. 

Dlhý boj komunitu neoslabil, práve naopak. „Donútilo nás to vymýšľať aktivity, na ktoré sme nepotrebovali priestory. Vymysleli sme rodinný Blšák a ples, pravidelné brigády, opravili sme ihrisko. Smiali sme sa vtedy, že sme boli jediné outdorové materské centrum,“ hovorí Lenka. 

Zmenilo to aj jej život. Aby už miestni poslanci nemohli ničiť občianske aktivity, rozhodli sa dve mamičky do komunálnej politiky vstúpiť. Lenka Antalová Plavuchová kandidovala pred piatimi rokmi ako občianska aktivistka, ktorá ochránila práva mám i detí na sídlisku.

„S prehľadom som sa do zastupiteľstva dostala a môžem povedať, že som poslankyňa, ktorá pozná všetkých svojich voličov po mene. Keďže mám troch synov a na materskej som bola desať rokov, poznala som naozaj takmer všetkých v mojom okolí. Mám teóriu, že najlepší miestni poslanci sú ženy na materskej, dôchodcovia a psíčkari, ktorí denne neodchádzajú do práce, ale pohybujú sa po tom sídlisku a presne vedia, čo kde chýba,“ smeje sa Lenka.

Keď kandidovala, mala dve deti, ako poslankyňa otehotnela, porodila a keď mal syn štyri týždne, išla na prvé zasadnutie zastupiteľstva. „Keď sa teraz toľko diskutuje o tom, či tehotné ženy a matky patria do politiky, tak ma to celkom uráža, že dnes ešte niekto pochybuje, že matky sú plnohodnotnou silou,“ hovorí Lenka.

Ženy, ktoré idú do verejnej funkcie popri rodine si podľa nej naopak zaslúžia uznanie. „Ženy majú oveľa zložitejšie podmienky ako muži. Muži-poslanci prídu domov, majú navarené, upratané a deti spia. Ja prídem po tej istej práci, ale musím nachystať desiaty, úlohy, cvičiť na klavíri, upratať. Môj manžel má tiež prácu, kde je dlho,“ hovorí Lenka.

Žien v politike pritom podľa nej potrebujeme viac. „Ženy určite prinášajú iný pohľad na verejné veci, majú cit pri rokovaní a väčšiu empatiu, ktorá je potrebná,“ dodáva Lenka.

Ako aktivistka zachránila rodinné centrum, ako poslankyňa spoluzaložila prvú komunitnú záhradu na Slovensku. „Záhrada funguje aktívne štyri roky, máme tam 40 rodín, ktorí sú aktívnymi pestovateľmi. Každá rodina má svoje políčko, o ktoré sa stará, pestujú si, čo chcú a to za malý pestovateľský poplatok na celý rok,“ vysvetľuje.

Rodinným centrom a komunitnou záhradou to nekončí. Pustili sa do nízkoprahového centra pre staršie deti. “Prešli sme si ihriská a zistili sme, že deti od deväť rokov vyššie z ulíc zmizli. Tie, ktoré nechcú chodiť na krúžky, dosahovať výsledky a vyhrávať turnaje, sedia doma a sú pri počítači. Chceme im ponúknuť bezpečný priestor, kde nemusia robiť nič, len sa dobre cítiť,“ hovorí.

Keď sa to podarí, splní sa Lenke Antalovej Plavuchovej sen, ktorý mala, keď sa vrátila z Nemecka, kde viacgeneračné komunity spolu výborne fungovali. „Na jednej ulici by sme mali komunitnú záhradu, rodinné aj komunitné centrum i centrum pre seniorov, ktoré vedie miestna časť,“ hovorí.

Investovať do vzťahov v komunite sa podľa nej oplatí. „Aktivisti, ktorí komunity budujú, sú väčšinou prisťahovaní z iných miest i štátov. Ja som z Banskej Bystrice, ale máme tu aj Čechov, Ukrajincov, Poliakov a vietnamskú komunitu. Zistili sme, že ľudia takto našli náhradnú rodinu a vzťahy, ktoré majú ďaleko. Veľmi to utužuje komunitu, je to fascinujúce ako jeden priestor môže zmeniť sídlisko. Nedosiahnete to za rok – dva, ale keď sa to podarí, je to ohromné,“ vysvetľuje Lenka.

Pozrite si premenu aj na videu Jana Suchodolinského:

Za premenu ďakujeme:

Salón: DNJ Beauty&Style

Vlasy: Diana Farkašová

Vizáž: Beáta Szijartoóvá

Styling: Ján Kucej

Oblieka: Marina Rinaldi

Prečítajte si aj Zmenili sme ženu, ktorá hovorí, že život s adoptívnymi deťmi je lepší než žiť bez detí