Opäť sa stretli ženy z biznisu, väčšieho či menšieho, a opäť sa ukázalo, že nech je ten biznis akýkoľvek, v každej z nás je istá éterickosť, neha, zranenia, ale aj hrdosť a sebavedomie.
Ako som minule písala, sebahodnota má dva rozmery – sebavedomie (schopnosť vnímať svoje kvality, kompetencie a vnútornú silu) a sebalásku (schopnosť samu seba láskavo objať). Bolo zaujímavé sledovať, ako rozdielne pristupujú rôzne ženy vo vzťahu s vlastnej sebahodnote a ako ju vnímajú.
Jedna má hotovo a obrazne nosí dobrý pocit zo seba vo virtuálnom kufríku všade so sebou. Ďalšia tam ešte nie je, ale nevadí jej to, lebo kroky vedúce k spokojnosti so sebou vníma ako priestor na učenie sa a rast. Pre ďalšiu bola táto téma tak aktuálna, že si ku kartičke s názvom „sebahodnota“ sadla a navnímavala pocity.
Jedna dáma stála obďaleč. Už je unavená z naháňania svojho dokonalého ja. Nevzdala to. Len už ho odmieta naháňať. A potom ďalšia priateľka, ktorá síce vníma svoje kvality, ale sama sebe dopriať nevie….
Čo žena, to iný postoj k téme, na ktorú existujú všeobecné poučky. Spokojne sme sa počúvali a láskavo si poskytovali názory a rady. Existuje niekoľko ciest, ako si pomôcť, keď máme pocit, že je cesta k lepšej verzii nášho JA trochu hrboľatá.
Rozhovor s priateľkou, dovolenka, vzdelávanie, psychologická pomoc alebo koučing. V súčasnosti sa dvíha obrovská vlna ženskej spolupatričnosti. Máme moc. A máme príležitosť na tej vlne surfovať.
Tak do plaviek, dámy 🙂