V čase, keď bolo postavenie ženy v spoločnosti pevne zviazané predsudkami a možnosť vzdelávať sa bola skôr výnimkou než pravidlom, vystúpila na scénu grófka Terézia Brunšviková. Narodila sa 27. júla 1775 v Bratislave do významnej šľachtickej rodiny, no namiesto pohodlného života sa rozhodla využiť svoje postavenie na zmenu spoločnosti.
Terézia Brunšviková ako reformátorka
Rodina Brunšvikovcov bola známa svojimi kontaktmi s Ludwigom van Beethovenom, ktorý často navštevoval ich kaštieľ v Dolnej Krupej. Slávny skladateľ dokonca Terézii venoval Sonátu č. 24 Fis dur, čo naznačuje ich blízky vzťah. Aj keď jej meno niektorí spájali s Beethovenovou „nesmrteľnou milenkou“, Brunšviková sa do dejín nezapísala len ako inšpirácia veľkého hudobníka.
Kľúčovým momentom sa stal jej pobyt vo Švajčiarsku v roku 1808, kde sa zoznámila s pedagógom Pestalozzim. Jeho reformné názory na vzdelávanie ju presvedčili, že budúcnosť spoločnosti začína už v detskom veku – a že priestor pre zmenu majú aj ženy.
Anjelská záhrada a prvé škôlky
Rok 1828 sa zapísal do histórie školstva. V Budíne (dnes Budapešť) otvorila Terézia prvú materskú školu v celom Uhorsku. Dostala symbolický názov Angyalkert – Anjelská záhrada. Bolo to miesto, kde deti dostali nie len starostlivosť, ale aj šancu hrať sa, učiť a rozvíjať svoju osobnosť.
O rok neskôr vznikla vďaka jej iniciatíve aj prvá detská opatrovňa na území dnešného Slovenska – v Banskej Bystrici. A v roku 1830 otvorila ďalšie dve materské školy v Bratislave.
Terezía Brunšviková podporovala ženy a vzdelanie
Brunšviková však neostala iba pri deťoch. Chápala, že matky a ženy potrebujú oporu, a preto zakladala ženské spolky, ktoré sa venovali charite aj podpore dievčat z chudobnejších rodín. S odvahou, ktorá predbehla svoju dobu, založila prvú dievčenskú priemyselnú školu v Uhorsku. Bola presvedčená, že ženy musia mať prístup k vzdelaniu, a to aj v oblastiach, ktoré boli dovtedy vyhradené mužom.
Jej pedagogické prístupy sa opierali o zásady Samuela Wilderspina, no vždy ich pretvárala s dôrazom na praktické zručnosti, disciplínu a láskavosť.
Grófka Terézia Brunšviková 17. septembra 1861 v Budapešti. Nezanechala po sebe len inštitúcie, ale najmä myšlienku, že deti potrebujú výchovu už od útleho veku a že ženy sú schopné meniť svet, ak im spoločnosť dá priestor.
V časoch, keď ženské hnutie ešte len naberalo na sile, ona už dávno kráčala vpred. Dnes ju právom môžeme nazývať nielen priekopníčkou predškolskej výchovy, ale aj tichou hrdinkou ženských práv.