Hovoríte doma s dcérou, či synom, pýtate sa, aký mali deň, čo bolo v škole. Kladiete otázky, a hoci sa tvária, že počúvajú, mysľou sú inde. V ruke držia mobil a skrolujú. Tento fenomén, ktorý vstupuje do vzťahov rodičov a detí, má aj svoje meno. Volá sa phubbing.
Phubbing od tínedžera k rodičovi
Slovo phubbing vzniklo spojením anglických slov phone (telefón) a snubbing (ignorovanie). Označuje správanie, pri ktorom človek počas osobného stretnutia venuje väčšiu pozornosť svojmu mobilu než osobe, s ktorou je práve spolu.
Phubbing môže pôsobiť nenápadne, no jeho dopad je výrazný. Človek, ktorý je ignorovaný, sa často cíti:
- nedôležitý,
- neviditeľný,
- odmietnutý,
- menej hodnotný.
Vo vzťahoch to môže viesť k narušeniu dôvery, pocitu odcudzenia a zvyšuje riziko konfliktov.
“Rodičia najčastejšie vidia to, keď phubbing ide od tínedžera smerom k rodičovi. Ako bývalá učiteľka viem, že mobil je pre teenagera miesto, kde má kontrolu, kde vie rýchlo znížiť napätie, kde sa nemusí hneď konfrontovať so sebou ani s dospelým,” hovorí pre Ženy v meste koUčka tínedžerov a žien Emőke Benková, ktorá túto tému rieši aj so svojimi klientmi a klientkami.
Rodič podľa nej chvíle, keď sa dieťa nedokáže odlepiť od telefónu vníma ako odmietanie, cíti sa zbytočný, má pocit straty kontroly.
“Prichádzajú myšlienky ako „Už sa na mňa nedokáže ani pozrieť.“ „Vôbec ma nepočúva.“ „Zlyhávam.“ Často sa pridáva hnev, frustrácia, ale aj apatia z nedostatku prostriedkov na riešenie situácie,” dodáva koUčka Benková.
Phubbing od rodiča k tínedžerovi
Upozorňuje aj na druhý pohľad na phubbing. “Ten, ktorý smeruje od rodiča k tínedžerovi, má často ešte hlbší dopad. Teenageri sú v zraniteľnej vývojovej fáze. Hľadajú odpovede na otázky vlastnej identity, hodnoty,” hovorí.
Ako mama má veľký rešpekt aj k prežívaniu rodičov. Rozumie, že rodič často len odpovedá na správu, rieši prácu, dobieha povinnosti.
“Pasca je v tom, že popri tom unikne tá chvíľa, keď si zvedomíme, čo sa práve deje. U dospievajúcich detí pocit, že nie sú hodní plnej pozornosti, môže viesť k hľadaniu dôvernej osoby mimo rodiny. Tým sa môžu stať terčom nevhodných skupín,” vysvetľuje pohľad mladých ľudí.
Čo za phubbingom často stojí:
- strach, že nám niečo utečie (tzv. FOMO)- skratka z anglického Fear Of Missing Out
- závislosť od sociálnych sietí
- potreba byť neustále dostupná
- zvyk „len sa pozrieť“ na telefón
- nuda alebo vyhýbanie sa nepríjemným témam
Phubbing zaťažuje vzťahy rodičov s deťmi. “Keď sa dieťa učí, že o pozornosť potrebuje bojovať, môže si vybrať nástroje ako provokácia, vzdor alebo uzatvorenie sa. Bolesť a frustráciu môže obrátiť proti sebe alebo rovesníkom. Nevidení a nepočutí teenageri tieto vzorce prenášajú aj do partnerských vzťahov aj do budúceho rodičovstva,” hovorí o tom, ako to ovplyvňuje ďalší život.
Podľa nej je v prvom kroku dôležité uvedomiť si, že sa phubbing deje a že narúša potrebu spojenia. Potom sa s tým dá vo vzťahoch pracovať: vedome, rešpektujúco a bez boja.