Každá poslankyňa slovenského parlamentu má osobnú skúsenosť aspoň s dvoma formami násilia, ukázal prvý výskum o násilí na političkách.
Zažitú skúsenosť s násilím v online priestore uviedla každá jedna z opýtaných poslankýň a až 96 % z nich sa stretlo aj s psychickým násilím, najčastejšie so sexistickými komentármi alebo zastrašujúcim a obťažujúcim správaním a slovnými útokmi.
Výsledky historicky prvého výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku dnes (3.6.2026) na pôde NR SR predstavila feministická organizácia Možnosť voľby, ktorá medzinárodný výskum zastrešovala na Slovensku.
Prvý výskum o násilí na političkách
Výskum jasne preukázal, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Tieto zistenia vychádzajú z výskumných rozhovorov s 27 z 33 oslovených poslankýň, čo predstavuje mimoriadne vysokú mieru zastúpenia – až 82 %.
„Násilie prispieva k predčasnému odchodu žien z politiky, bráni im v uplatňovaní práva podieľať sa na správe vecí verejných a ohrozuje aj samotnú demokraciu. Nízka účasť žien má za následok, že žijeme v demokracii s „mužskou tvárou,“ v jej neúplnej a skreslenej forme. Teda v systéme, ktorý nie je neutrálny, ale šitý na mieru mužskej životnej realite a skúsenosti,” upozorňuje rodová expertka a štatutárna zástupkyňa Možnosti voľby Adriana Mesochoritisová.
V online prostredí zažívajú političky nenávistné komentáre, útoky smerované na blízkych a deti, či priame vyhrážky zabitím. Násilie v online prostredí je pritom na Slovensku ťažko postihnuteľné, keďže orgány činné v trestnom konaní často nedisponujú dostatočnými technickými ani personálnymi kapacitami na jeho efektívne riešenie.
Problém sa však netýka len digitálneho priestoru, ale zasahuje hlboko do každodenného výkonu politiky a fungovania inštitúcií. Výskum odhalil vysokú mieru tolerancie voči nevhodnému správaniu priamo v politických štruktúrach, čo potvrdzujú aj zozbierané dáta o sexuálnom obťažovaní a diskriminácii.
„Každá druhá poslankyňa zažila sexuálne obťažovanie v súvislosti s výkonom svojho mandátu, ale iba 14 % z nich v reakcii podniklo nejaké kroky. Tento nízky podiel súvisí s absenciou účinných mechanizmov na nahlasovanie a prešetrovanie takéhoto správania, ako aj s jeho pretrvávajúcou normalizáciou v prevažne mužskom prostredí politiky,” skonštatovala výskumníčka Kristína Gotthardová.
Násilie zažívajú koaličné aj opozičné poslankyne
S rodovo podmienenou diskrimináciou sa v parlamente stretlo 59 % opýtaných poslankýň. Táto diskriminácia sa prejavuje priamo v Národnej rade SR, kde poslankyne často nemajú vytvorené primerané podmienky na výkon svojho mandátu v súlade so zabezpečovaním starostlivosti o deti a blízkych. Problém pretrváva taktiež v straníckych štruktúrach, kde ženy dlhodobo nemajú rovnaký podiel na moci ani rovnaký prístup k samotným rozhodovacím procesom.
Zistenia z výskumu prišli na tlačovú konferenciu potvrdiť aj poslankyne NR SR z koaličných, ale aj opozičných strán.
„Ak chceme, aby politické zastúpenie odzrkadľovalo slovenské obyvateľstvo, potrebujeme v ňom viac žien, ktoré v politike tvoria výraznú menšinu, napriek tomu, že u nás žije viac žien ako mužov. Ženy musia byť viac motivované do politiky vstupovať. Žiaľ, pri sledovaní aktuálneho diania, ktorého súčasťou je osočovanie žien, šikana a nemožnosť skĺbiť rodinný a politický život, môžeme len ťažko očakávať, že sa ženy budú do politiky hrnúť. Preto debatu o tom, ako politické prostredie skultivovať, a urobiť z neho rešpektujúce prostredie pre ženy, považujem za dôležitý stavebný kameň smerom k zvýšeniu účasti žien na správe vecí verejných,” povedala poslankyňa Vladimíra Marcinková z klubu Sloboda a Solidarita.
Prvý výskum o násilí na političkách potvrdil, že násilie, ako aj sexizmus predstavuje na Slovensku vážny spoločenský a štrukturálny problém. Zásadne ovplyvňuje a formuje životy samotných političiek, ich blízkych a má širšie negatívne dôsledky pre celú spoločnosť. Poslankyne sú pravidelne vystavované útokom na vzhľad, spochybňovaniu kompetencie či kritike ich fungovania v role pracujúcich matiek.
„To, čomu čelíme ako poslankyne je len viditeľnou špičkou pandémie násilia na ženách v našej spoločnosti. Mali by sme si pred ňou prestať zatvárať oči a konečne ju začať liečiť tam, kde na to máme nielen možnosť ale aj povinnosť, v podobe tvorby zákonov a nastavovania spoločenských noriem – v parlamente,” povedala poslankyňa Beáta Jurík z PS.
Terčom útokov sa navyše pravidelne stávajú aj hodnoty, ktoré v parlamente zastávajú, ako sú ľudské práva či rodová rovnosť.
„Miera násilia a nenávisti, ktorému musia ženy v politike čeliť vedie aj k ich autocenzúre a odrádza od ďalšej účasti v politickej práci. To je škodlivé pre celú spoločnosť. Keď sa strácajú hlasy žien, stávajú sa problémy žien viac a viac neviditeľnými. Tento škodlivý fenomén osobitne dopadá na ženy, ktoré patria aj k inej menšine, napr. k LGBTI alebo rómskej menšine. Prehlbujú sa tak priepasti a vytvára sa spoločnosť, v ktorej sa veľká časť ľudí necíti prijato a bezpečne. To je potrebné zmeniť,” uviedla poslankyňa Lucia Plaváková.
Poslankyne musia riešiť vyhrážky a hejty, nie prácu
Podľa organizácií a prítomných poslankýň je preto kľúčové, aby sme ako spoločnosť netolerovali takéto násilie a nepodporovali kultúru mlčania o ňom. „Násilie je absolútne neodpustiteľné a netolerovateľné. Či už ide o fyzické útoky, psychické týranie, alebo len náznaky a zastrašovanie, žiadna forma ubližovania nemá v našej spoločnosti miesto,“ uviedla poslankyňa KDH Andrea Turčanová.
Političky musia mať vytvorené bezpečné podmienky na to, aby mohli vykonávať svoju funkciu slobodne, bez nátlaku a strachu. Musia disponovať reálnou možnosťou ochrany, možnosťou prehovoriť a bezpečne nahlásiť prípady násilia, zatiaľ čo spoločnosť musí byť schopná takéto konanie rázne zastaviť a vyvodiť jasnú zodpovednosť voči páchateľom. Je zrejmé, že takáto systémová zmena si vyžaduje komplexnú kombináciu nástrojov, vrátane dôslednej podpory rovnosti nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach života.
„Nie som typ, ktorý sa nechá ľahko vykoľajiť tvrdou politickou kritikou. Hranice si viem nastaviť sama, ale to, čo sama nastaviť neviem, je systémový problém, v ktorého dôsledku musí moja asistentka v práci otvárať nechutné zásielky a denne musím vynakladať zdroje a čas na nekonečné množstvo vyhrážok a hejtov, zatiaľ čo moji mužskí kolegovia tie iste zdroje môžu použiť na poslaneckú prácu pre ľudí,” povedala nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková.
Každá štvrtá poslankyňa vo výskume zažila útoky zamerané na ich osobný a rodinný život. Týkali sa najmä stereotypného presvedčenia, že by sa ako ženy mali primárne venovať starostlivosti o deti a nie práci v parlamente. Takéto zúžené chápanie materstva slúži na legitimizáciu vylučovania žien z verejnej sféry alebo ako argument pre obmedzenie ich účasti. „Násilie obzvlášť ťažko dopadá na ženy, keď sú mamy. Útoky zraňujú nielen nás, ale aj naše deti a našich blízkych. To považujem za hyenizmus. Zvlášť keď väčšina útokov je založená na klamstve,” povedala Paula Puškárová zo strany HLAS – sociálna demokracia.
Raši: Do riešenia problému sa musia zapojiť muži
Predseda Národnej rady SR Richard Raši, ktorý na tlačovej konferencii o výsledkoch prieskumu vystúpil, zdôraznil, že akákoľvek forma agresie voči ženám je absolútne neprípustná.
„Ak chceme zabrániť prejavom rodovo podmieneného násilia na političkách, je kľúčové, aby sa do jeho riešenia aktívne zapojili aj muži a vyslali tak jednoznačný signál pre celú spoločnosť. Nemôžeme tolerovať, aby bola cena za vstup ženy do verejného života spojená so strachom a vulgarizmami. Ak z politiky urobíme nepriateľské prostredie plné osobných útokov na ženy a ich rodiny, nebudú mať motiváciu do nej vstúpiť. Stratíme tým ich cenný a odborný prínos a v štáte sa prestanú prijímať riešenia, ktoré reálne odzrkadľujú životnú realitu a potreby žien. Otázka bezpečnosti političiek preto nie je len PR témou, je to priamo otázka kvality našej demokracie. Ak chceme skutočne slušné prostredie, tento problém nesmie mať politické tričko, musíme začať od seba a ísť príkladom priamo v pléne Národnej rady,” upozornil predseda R. Raši.
Prieskum Bez sexizmu riešil aj asistentky
Prvý výskum o násilí na političkách dokreslili aj dáta mimovládnej organizácie Bez sexizmu. Tá predstavila svoje predbežné zistenia z ďalšieho, aktuálne prebiehajúceho výskumu, ktorý je zameraný na stav rodovej rovnosti, sexizmus, pracovnú kultúru a skúma tiež pracovné podmienky poslankýň a zamestnankýň Národnej rady SR vrátane násilia. Zistenia dokresľujú atmosféru, v ktorej sa násilie odohráva a má vplyv okrem političiek aj na asistentky a zamestnanectvo Kancelárie parlamentu.
Podľa zistení organizácie Bez sexizmu hodnotili poslankyne celkovú atmosféru v parlamente ako nekultúrnu, plnú hrubosti, útokov, neprávd, animozít či neodbornosti.
„Opakovane sa v rozhovoroch objavovalo, že poslankyne zažívajú spochybňovanie ich odbornosti. Poukazovali aj na nedostatočnosť aktuálne prijatého etického kódexu, ktorý nereflektuje na pracovnú kultúru, sexistické a obťažujúce správanie, diskrimináciu žien a nedefinuje mechanizmy riešenia týchto prípadov,“ povedala Jitka Dvořáková, rodová expertka a zástupkyňa Bez sexizmu.
Podľa organizácií a prítomných poslankýň je preto kľúčové, aby sme ako spoločnosť netolerovali takéto násilie a nepodporovali kultúru mlčania o ňom. Političky musia mať vytvorené bezpečné podmienky na to, aby mohli vykonávať svoju funkciu slobodne, bez nátlaku a strachu. Musia disponovať reálnou možnosťou ochrany, možnosťou prehovoriť a bezpečne nahlásiť prípady násilia, zatiaľ čo spoločnosť musí byť schopná takéto konanie rázne zastaviť a vyvodiť jasnú zodpovednosť voči páchateľom. Je zrejmé, že takáto systémová zmena si vyžaduje komplexnú kombináciu nástrojov, vrátane dôslednej podpory rovnosti nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach života.
Kompletná výskumná správa Možnosti voľby je k dispozícii na: Výskumná správa: Poslankyne na Slovensku a rodovo podmienené násilie: Demokracia s mužskou tvárou? – Možnosť voľby