Valentína Sedileková, 8 rokov, 27 kg, perfekcionistka

Od malička športovala tak, ako všetci v jej rodine. Dala sa na basketbal, ktorý hrávala aj jej starká, mama či ujo. Valentína Sedileková to neskôr zamenila za atletiku, veď jej susedom bol Matej Tóth, ktorý jej odporučil výborného trénera. Dotiahla to až do výberového tímu na majstrovstvá Európy.

Športovala, dobre sa učila, chcela sa stať spisovateľkou, ale žiačka základnej školy so sebou nebola spokojná. “Bola som vždy veľmi úzkostlivá, citlivá perfekcionistka, hľadala som vlastné vnútorné bezpečie, ale namiesto toho som mala pocit, že nie som na nič a pre nikoho dosť dobrá. Mala som veľmi nízke sebavedomie a sebahodnotu,” hovorí Valentína.

Keď sa necítite dobre vo vlastnej koži, každá poznámka funguje zničujúco. “Chlapci na základnej škole nájdu všetky veci, ktoré na vás nie sú pekné. Hovorili mi, že mám hlavu ako vajce a zadok na nose. Vnímala som to tak, že nie som pekná a tak nemám pre nich hodnotu. Keď sme išli k starkému, ten moju sestru opisoval ako chudučkú modelku, a ja som bola dievčatko s veľkými ružovými líčkami, pevná športovkyňa. Cítila som sa tučná, hoci som nikdy nemala nadváhu,” opisuje svoje pocity z detstva stredoškoláčka.

“Ako 8-ročná som pocítila nenávisť k vlastnému telu, mala som pocit, že mám veľké bruško. Začala som si zaťahovať opasok tak veľmi, že som mala modriny a odreniny na páse,” hovorí.  

 

Anorexiou trpí na svete okolo 1,2 až 2,2 percenta svetovej populácie.

(Zdroj: Chuť žiť)

Foto - archív ZVM

Valentína Sedileková, 11 rokov, 35 kg, strach

Strach začal neúnosne ovládať život Valentíny Sedilekovej. “Bála som sa všetkého - že zlyhám, že ma unesú, že moja rodina zomrie na rakovinu. Na svoju obranu som si vytvorila rituály, niekedy som aj päťkrát preskočila prah, aby som zahnala zlé veci. Komplikovali sa moje vzťahy so sestrou, s ktorou sme si boli predtým veľmi blízke. Prerástlo to hranicu únosnosti a rodičia vyhľadali psychiatra,” spomína.

Diagnóza sa však neurčila správne. Keď problémy pokračovali, Valentínina mama našla na žiadosť dcéry psychologičku, u ktorej sa dievča začalo liečiť z obsedantno-kompulzívnej poruchy, čo je chronické ochorenie spojené s úzkostnou poruchou a často sa objavuje v puberte. To, že jedným zo strachov, ktoré ju ovládali, bola obava, že bude tučná, odborník nepodchytil.

 

Podľa prieskumu 33 percent Slovákov nevie, že by pacientom s poruchou príjmu potravy mali odporučiť lekársku pomoc.

(Zdroj: agentúra 2muse)

Valentína Sedileková, 15 rokov, 46 kíl, testy atlétok

Anorexia je choroba, ktorú nespustí jediná vec, ale zafunguje množstvo faktorov. “Na svete sú miliardy ľudí a mnohí čelia poznámkam či tlakom na výkon, na výzor, ale len dve percentá z nich trpia anorexiou,” vysvetľuje Valentína. U nej sa choroba vyvíjala roky, zhoršilo sa to, keď mala 15 rokov. “Väčšinou sa vo vašom živote stane niečo zásadné, možno rozvod rodičov, sťahovanie. Pre mňa to bol prvý prvý kontakt so smrťou, keď mi zomrel dedko a zažila som zlyhanie v atletike, na ktorú som bola veľmi naviazaná. K tomu puberta a rebélia, odtiahla som sa od rodičov, chcela som odísť na internát,” spomína.

 

Prečítajte si

 

Posledným spúšťačom bola vetička počas príprav na majstrovstvá Európy. Valentína sa dostala do výberu slovenských atlétok, z ktorých mali vybrať tie najlepšie. “Keď nás merali a vážili, povedali mi nevinnú vetičku - že nie je to zlé, ale že si môžem zlepšiť parametre - nešpecifikovali to, dokonca dodali, že nie že budem žiť na servítkach. Keby som bola zdravá, nestalo sa by sa nič, ale keďže tá choroba tam už bola, tak som sa cítila utvrdená v tom, že musím schudnúť. Schudnúť znamenalo, že sa zlepším a konečne budem niečo znamenať,” vysvetľuje Valentína.

 

Problém poruchy príjmu potravy má od 6 do 45 percent atlétok a od 0 až 19 percent atlétov.

(Zdroj: Chuť žiť)

Valentína Sedileková na slávnostnom obede u prezidenta Andreja Kisku.  Foto - kancelária prezidenta 

Valentína Sedileková, 16 rokov, 37 kíl, pokus o samovraždu

Pre čerstvú stredoškoláčku sa jedlo stalo drogou. “Začala som chudnúť a diétovať - nebála som sa toho, keďže mamka dlhodobo skúšala zmeniť hmotnosť. Sladkosti som vylúčila úplne a počítala som absolútne všetko - každú jednu kalóriu. Stanovovala som si, aký musí byť môj denný príjem a aký denný výdaj, koľko kedy spálím. Na internete som si pozerala videá s jedlom, scrolovala som menu reštaurácií,” opisuje závislosť, do ktorej sa dostala. Opakuje, že nechudla, aby sa stala modelkou.

Rapídne chudla, ale v atletike sa nezlepšovala, lebo strácala svaly a pri diéte nezvládala 6 tréningov týždenne. “Jedlo, kalórie a výčitky sa stali celým mojím svetom a nedokázala som to zastaviť,” hovorí Valentína. Napríklad aj v knihe, ktorú v nedeľu krstí, nakreslili dievčatá, ktoré si anorexiou prešli, ako táto zákerná choroba vyzerá: vychudnuté dievča je schúlené v klbku  a nad ním stojí tyran, ktorý jej neustále hovorí, že nič neznamená a nemá hodnotu. Keď ho ale bude počúvať, môže to byť lepšie.

A tak ho počúva a neje. “Keď si odopierate jedlo, máte pocit, že ste silná, ten pocit trvá len pár minút, ale je to ako droga, keď si jedlo nedáte, zvyšuje sa vaša sebahodnota,” hovorí.

Chudnutie je len jedna strana choroby. “Meníte sa ako osobnosť - z veselého dieťaťa sa stane tiché, utiahnuté, depresívne dievča, čo sa uzatvára pred svetom, stráca priateľov, lebo celú energiu dáva jedlu a chudnutiu. Nemá dostatok energie, tak je nahnevaná, agresívna, stráca koníčky,” vysvetľuje, čo by si mali rodičia všímať ako prvé.

Chorobu si v ich rodine všimla teta, ktorá trpela bulímiou. Vtedy už rodičia vyhľadali lekársku pomoc a hodiny presviedčali dcéru, aby sa začala liečiť.

“Bolesť bola veľmi silná, rozožierala ma zvnútra. Snažila som si urobiť fyzickú bolesť, aby som prebila tú psychickú bolesť. Kričala som na nich, že mi nič nie je, že som iba tučná. Išla som tam, ale vedela som, že ma nikto neprinúti pribrať,” hovorí. Prinútil ju až jej ťažký fyzický a psychický stav. Dostala sa do posledného štádia - pokúsila sa o samovraždu.

“Vtedy som si uvedomila, že už hlbšie nemôžem padnúť a povedala som si, že ešte zabojujem,” hovorí.   

 

Anorexia je k treťou najčastejšou duševnou chorobu, ktorej úmrtnosť sa pohybuje okolo 4 až 20 percent.  Poruchy príjmu potravy majú najvyššiu úmrtnosť spomedzi psychických porúch.

(Zdroj: Chuť žiť)

Valentína Sedileková, 16 rokov, 37 kíl, zachránila ju mama

Chceli ju poslať na hospitalizáciu, ale ona nechcela a mama sa rozhodla, že s ňou ostane doma. “Bola so mnou sedem dní v týždni 24 hodín. Vstávala so mnou, varila mi, naberala jedlo, šili sme spolu, hrali na gitaru, veľa sa prechádzali, ťahala ma z úzkostí, tíšila ma a preukazovala mi lásku. Moji rodičia, psychiatrička a psychologička mi zachránili život,” hovorí. Valentína sa začala liečiť, ale stále hľadala tú správnu motiváciu, prečo. “Neliečila som sa pre seba, ale pre rodičov, aby sa už netrápili, pre trénera, aby mal radosť, pre lekárku, aby mala o pacienta menej,” hovorí.

Až neskôr prišiel nápad, ktorú dal celému jej snaženiu zmysel. V septembri 2017 spustila projekt Chuť žiť, aby si dievčatá, chlapci a ich rodičia nemuseli prejsť peklom, ako ona a jej rodina. “Chodíme prednášať na školy, hovoríme s lekármi, trénermi a odborníkmi, Snažíme sa, aby anorexia prestala byť tabu,” vysvetľuje.

 

Až 33 percent Slovákov si myslí, že anorexia je len módny výstrelok

(Zdroj: agentúra 2muse)

 

Valentína Sedileková, 18 rokov, 50 kíl, bulímia

Po anorexii Valentíne diagnostikovali bulímiu - chorobné prejedanie sa. “Po anorexii sa začínate ako dieťa učiť, koľko máte jesť, kedy a čo, a zrazu prejdete do druhého extrému a začnete sa prejedať. Pri poruchách stravy stratíte hranice, doteraz sa učím, čo je tá stredná cesta,” hovorí Valentína.

 

Bulímiou trpí na svete 3 percenta ľudí na svete. 

(Zdroj: Chuť žiť)

Valentína Sedileková na slávnostnom obede u prezidenta Andreja Kisku.  Foto - kancelária prezidenta 

Valentína Sedileková, 19 rokov, 50 kg, obed u prezidenta a kniha Chuť žiť

Na MDŽ bola Valentína Sedileková medzi 10 ženami, ktoré si k sebe pozval prezident Andrej Kiska, aby ocenil, čo v živote robia pre seba i pre druhých.  “Pozvanie prezidenta ma zaskočilo. Nečakala som to a popravde, pri všetkých tých úžasných ženách, som si pripadala trošku do počtu. Som však veľmi vďačná, že som mala túto príležitosť. Každá z nás dostala priestor hovoriť ako vnímame Slovensko z pohľadu svojej oblasti - ja som prezentovala stav detskej psychiatrie, problematiku porúch príjmu potravy a snáď trošku aj mladých ľudí. Bolo to ako sen,” hovorí nadšene Valentína.  

V nedeľu krstí Valentína Sedileková svoju knihu Chuť žiť. “Je to autobiografický príbeh napísaný cez 43 písaných obrazov, útržkov zo života - je tam môj vnútorný dialóg s chorobou. Snažila som sa opäť si prežiť tie emócie, aby som to presne zaznamenala. Tatko v stiesnenej situácii nadáva, mamka plače, ja kričím, manipulujem, obviňujem rodičov, že mi ničia život,” hovorí úprimne. V knihe sú ilustrácie od dievčat, ktoré si prešli anorexiou a štyri odborné komentáre, hlavne pre rodičov.

Valentína Sedileková chce knihou poďakovať všetkým, ktorí ju vrátili do života a pomôcť tým, ktorí so zákernou chorobou ešte bojujú a netušia, aký silný a bezcitný je to nepriateľ. O tom, čo prežila, porozpráva aj na konferencii TEDxBratislava 2019 začiatkom júla.
 

Až 25 percent Slovákov tvrdí, že poruchy príjmu potravy sa týkajú len mladých dievčat a takmer polovica nevie, že sa môžu končiť smrťou.

(Zdroj: agentúra 2muse)