Ženy v meste
10 rokov OpenAI: Pri zrode nebol len Elon Musk, ale aj rodený Slovák a dve ženy

10 rokov OpenAI: Pri zrode nebol len Elon Musk, ale aj rodený Slovák a dve ženy

Pred desiatimi rokmi vznikla organizácia, ktorá dnes mení spôsob, akým ľudia pracujú, učia sa a komunikujú. Reč je o OpenAI, ktorá sa zrodila v roku 2015 ako nezisková organizácia s jasným cieľom: vyvíjať umelú inteligenciu, ktorá bude prospešná pre celé ľudstvo. Zakladatelia chceli, aby technológie AI slúžili ľuďom, nie len veľkým firmám. Kto stojí za OpenAI?

Redakcia Žien v meste · 8. decembra 2025 · 2 min čítania

10 rokov OpenAI: Pri zrode nebol len Elon Musk, ale aj rodený Slovák a dve ženy. foto – freepik

Pred desiatimi rokmi vznikla organizácia, ktorá dnes mení spôsob, akým ľudia pracujú, učia sa a komunikujú. Reč je o OpenAI, ktorá sa zrodila v roku 2015 ako nezisková organizácia s jasným cieľom: vyvíjať umelú inteligenciu, ktorá bude prospešná pre celé ľudstvo. Zakladatelia chceli, aby technológie AI slúžili ľuďom, nie len veľkým firmám.

Kto stojí za OpenAI? Aj ženy

Pri zrode OpenAI boli známe mená ako Sam Altman, Elon Musk, Greg Brockman či Ilya Sutskever. No medzi zakladateľmi je aj Andrej Karpathy, rodák z Bratislavy, ktorý od 15 rokov žije s rodinou v Kanade. Medzi zakladajúcimi členmi sú aj dve ženy, Vicki Cheung a Pamela Vagata, ktoré dodali organizácii rozmanitosť a nové pohľady. 

Karpathy vyštudoval počítačovú vedu na Univerzite v Britskej Kolumbii a získal doktorát na Stanfordovej univerzite v Kalifornii, kde sa špecializoval na neurónové siete, strojové učenie a ich aplikácie v počítačovom videní. Magazín Time ho zaradil do rebríčka Time 100 AI, v ktorom dáva kredit top stovke ľudí, čo tvoria budúcnosť umelej inteligencie (AI).

Andrej Karpathy v roku 2018 v kalifornskej Tesle s vtedajším prezidentom Andrejom Kisko. Foto – Kancelária prezidenta

Vicki Cheung ako vizionárka

Vicki Cheung patrila medzi technických vizionárov, ktorí budovali základnú infraštruktúru OpenAI. Robila “tvrdú” technickú prácu na pozadí ako backend, dátové pipeline a výpočtové prostredie potrebné pre počiatočné modely. 

Po odchode z OpenAI v roku 2017 pokračovala vo vývoji v ride-hailing startupoch a neskôr spoluzaložila firmu Gantry, ktorá pomáha firmám optimalizovať výkon strojovo učených modelov. Stojí za svetoznámou aplikáciou Duolingo.

Inžinirka Pamela Vagata

Pamela Vagata prispela do OpenAI ako AI inžinierka s bohatými skúsenosťami. Po odchode z organizácie v roku 2016 pôsobila v spoločnosti Stripe, kde viedla tím zameraný na umelú inteligenciu, a neskôr spoluzaložila investičnú firmu Pebblebed. Tá sa špecializuje na podporu mladých startupov v oblastiach ako umelá inteligencia, technológie, biotechnológie, nástroje pre vývojárov, zdravie a inovatívne riešenia. 

Pamela Vagata tak prešla z role technickej líderky a vývojárky do pozície investorky a mentorky, ktorá pomáha novým projektom rásť a dosahovať svoj potenciál.

Pamela Vagata. Foto – AIblog/Sora

Od neziskovky k úspešnej firme

OpenAI pôvodne fungovala ako čisto nezisková organizácia, ale vývoj veľkých modelov umelej inteligencie je veľmi nákladný. Preto v roku 2019 zvolila hybridný model „capped-profit“, ktorý umožnil prijímať investície a zároveň zachovať kontrolu nad misiou organizácie.

Prelom prišiel koncom roka 2022, keď OpenAI predstavila ChatGPT. Tento model dokáže viesť prirodzený rozhovor s ľuďmi, odpovedať na otázky, tvoriť texty či dokonca pomáhať pri práci a štúdiu.

Reakcia verejnosti bola okamžitá a masívna – ChatGPT sa stal virálnym a otvoril dvere k veľkým obchodným príležitostiam.

Veľké investície a spolupráce

OpenAI si všimli aj veľké technologické firmy. Microsoft investoval stovky miliónov dolárov, poskytol infraštruktúru a pomohol škálovať služby. Vďaka týmto partnerstvám sa OpenAI dostala medzi najhodnotnejšie spoločnosti sveta.

Neustále však rieši otázky, ako zladiť verejnú misiu s komerčnými záujmami, ako zabezpečiť bezpečnosť AI a otázky etiky.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Zistite po lete, či sa vraciate do práce alebo len do zvyku, radí koučka a mentorka Ivana Havranová

Po lete zažívame tzv. efekt nového začiatku, čo je čas zistiť, či nám oddych pomohol alebo cítime nepokoj z návratu do práce. Nespokojnosť v práci pritom nemusí automaticky znamenať zmenu zamestnania. Niekedy stačí zmeniť spôsob, akým v práci fungujeme. Koučka, mentorka a spíkerka IVANA HAVRANOVÁ radí, akú otázku si po lete treba položiť. Ivana Havranová

Miriam Zsilleová · 27. augusta 2026

Chcete v práci niečo zmeniť? 5 otázok, ktoré si položte ešte pred septembrom

Leto nám spomaľuje tempo a dáva odstup od každodennej pracovnej rutiny. Práve preto môže byť koniec prázdnin dobrým momentom zamyslieť sa, či sa po lete chceme vrátiť do práce presne tak, ako sme z nej odchádzali. Niekedy pritom netreba meniť prácu. Stačí zmeniť spôsob, akým v nej fungujeme. “September je zaujímavý mesiac, akoby prišiel nový

Miriam Zsilleova · 24. augusta 2026