Bénazír Bhuttová bola prvou ženou na čele pakistanskej vlády. Druhý atentát neprežila

 

KARÁČÍ. Od narodenia líderky pakistanskej opozície a bývalej pakistanskej premiérky Bénazír Bhuttovej uplynie vo štvrtok 65 rokov. Bhuttová bola prvou ženou, ktorá stála na čele pakistanskej vlády. Premiérsky úrad zastávala v rokoch 1988-1990 a 1993-1996.

Narodila sa 21. júna 1953 v pakistanskom Karáči. Absolvovala štúdiá politológie na Harvardovej univerzite v USA a v britskom Oxforde. Bhuttovej otec Zulfikár Alí Bhutto založil Pakistanskú ľudovú stranu (PPP) a v rokoch 1971-1977 bol najskôr prezidentom a potom premiérom Pakistanu. Do Pakistanu sa vrátila iba krátko pred tým, ako armáda pri vojenskom prevrate v roku 1977 zvrhla vládu jej otca. Po jeho poprave v roku 1979 sa postavila do čela PPP.

 

Prečítajte si

Radičová: Na kvóty pre ženy Slovensko nie je pripravené

 

Bhuttová bola premiérkou dvakrát 

V roku 1988 zložila Bhuttová po prvý raz sľub ako premiérka Pakistanu. V roku 1990 ju z funkcie odvolal vtedajší prezident štátu pre obvinenie z korupcie. K moci sa vrátila v roku 1993, keď bol jej nástupca Naváz Šaríf prinútený odstúpiť po spore s prezidentom. Ani po druhý raz sa na čele vlády dlho neudržala. Po jej odstúpení v roku 1996 sa stal premiérom opäť Šaríf.

V apríli 1999 odsúdili bývalú premiérku a jej manžela za korupciu na päť rokov odňatia slobody. Súd im zároveň vymeral pokutu dosahujúcu v prepočte 8,6 milióna dolárov a Bhuttovú zbavil možnosti zastávať akýkoľvek verejný úrad. Expremiérka bola v čase vynesenia rozsudku na zahraničnom prednáškovom turné a pre médiá vyjadrila obavu z návratu do vlasti. Zostala v exile. Jej manžel si od novembra 1996 odpykával trest za vraždu v súvislosti so zastrelením jej brata Murtázu.

Bhuttová vytvorila v roku 2006 spolu so svojím dlhoročným súperom Navázom Šarífom Alianciu pre obnovenie demokracie, ale nezhodli sa na stratégii, ako postupovať voči vojenskému prezidentovi Pakistanu Parvízovi Mušarrafovi. Bhuttová sa domnievala, že je lepšie s ním vyjednávať, zatiaľ čo Šaríf odmietol s generálom Mušarrafom akýkoľvek priamy kontakt.

 

Pakistanská líderka Bénazír Bhuttová sa prechádza s britskou premiérkou Margaret Thatcherovou v ružovej záhrade 8. júla 1989 v Chequerse. Foto – TASR/AP

 

Bhuttová prvý atentár prežila, druhý nie

Do Pakistanu sa Bhuttová vrátila v októbri 2007, keď jej Mušarraf, s ktorým rokovala o prechode krajiny pod civilnú demokratickú vládu, prisľúbil ochranu pred súdnym stíhaním v starých prípadoch korupcie. Pri návrate na ňu počas jazdy cez Karáči zaútočil samovražedný atentátnik. Bhuttová tento útok prežila, zahynulo však 139 jej stúpencov a členov jej bezpečnostného tímu.

V decembri 2007 začala expremiérka svoju kampaň pred voľbami, v ktorých kandidovala proti prezidentovi Mušarrafovi. V priemyselnej zóne v blízkosti hlavného mesta sa zaviazala bojovať za práva pracujúcich. Bombový atentát v Rávalpindí z 27. decembra 2007 neprežila. Zraneniam podľahla v nemocnici. Dožila sa 54 rokov.

Mušarraf v septembri 2017 odmietol obvinenia, že nesie zodpovednosť za Bhuttovej zavraždenie. Vo videoposolstve nakrútenom v jeho londýnskom exile Mušarraf tvrdí, že jediným, kto „mal z Bhuttovej vraždy prospech“, bol jej manžel Ásif Alí Zardárí, ktorý prezidentskú prísahu zložil v septembri 2008, zatiaľ čo on, Mušarraf, musel odstúpiť.

 

Prečítajte si

Jacinda Ardernová porodila dievčatko, ako druhá premiérka na svete​​​​​​​

 

Bhuttová dostala cenu in memoriam

V auguste 2017 odsúdili v Pakistane na 17 rokov väzenia dvoch policajtov, ktorí boli obžalovaní, že neposkytli Bhuttovej počas atentátu dostatočnú ochranu. Vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun schválil v júli 2008 požiadavku Pakistanu na zriadenie nezávislej komisie na vyšetrovanie vraždy Bhuttovej. Komisia začala vyšetrovanie v júli 2009 a v roku 2010 konštatovala, že pakistanské úrady mohli zabrániť atentátu štandardnými bezpečnostnými opatreniami. Experti dospeli k záveru, že po atentáte nechala polícia vyšetrovanie „zámerne“ stroskotať.

Bhuttová získala v decembri 2008 in memoriam cenu OSN za prínos k ochrane ľudských práv. Prestížne ocenenie za zavraždenú pakistanskú političku prevzal jej syn Bilavál Bhutto Zardárí. Prečítal pritom vyhlásenie, ktoré Bhuttová napísala pred tým, ako sa stala obeťou atentátu. Napísala v ňom, že jej rozhodnutie pre návrat z exilu do vlasti ju môže stáť život. Napriek tomu toto riziko podstúpila v záujme demokracie v Pakistane, ktorá je – ako uviedla – dôležitá pre celý svet.