Čakajú ich burky a šľahanie bičom? Afganské ženy a dievčatá sa desia vlády Talibanu

Keď bojovníci Talibanu začali postupne obsadzovať jednotlivé časti Afganistanu, mnohí spozorneli. Uplynulý víkend však napochodovali do hlavného mesta Kábul a vypukla masová hystéria. Mnohí ľudia sa pokúšajú ujsť z krajiny. Najväčší strach z budúcnosti však majú ženy a dievčatá.

Až dve tretiny populácie obyvateľov Afganistanu v súčasnosti majú menej ako 30 rokov. Väčšina z Afgancov si teda nemôže pamätať na časy, keď krajina žila pod hrôzovládou Talibanu. Ten tu vládol od roku 1998 do 2001 a v tom čase vláda uplatňovala prísne islamské právo šaríja.

Znamenalo to, že ženy nemohli vyjsť na verejnosť bez mužského sprievodu, nesmeli pracovať či študovať, za cudzoložstvo im hrozila smrť ukameňovaním a keď ukázali kúsok odhalenej kože, boli bičované tzv. morálnou políciou. Afganky sa obávajú, že tieto časy sú späť a preto húfne nakupujú a zháňajú burky. Typický odev, ktorý ženu zakrýva od hlavy po päty a jeho nositeľka sa na svet pozerá spoza plátennej mriežky.

Prečítajte si

Malála Júsafzajová bude s Apple TV robiť dokumenty o ženách a deťoch

Typický modrý odev bol smutným synonymom afganskej ženy. Ako píše britský denník Guardian, hlavne kábulské ženy teraz burky nakupujú vo veľkom. „Doteraz bola väčšina našich zákazníčok z provincií. Teraz sú to mestské ženy,“ povedal denníku predajca z trhu v Kábule Aref. So stúpajúcim strachom stúpa aj cena odevu.

Afganky sa nechcú podvoliť

Ako povedala mladá žena Miriam, aj ona si kúpila burku z donútenia. „Môj manžel ma požiadal, nech začnem nosiť burku, aby som nebola taká nápadná, keď pôjdem po ulici,“ povedala nešťastne.

Sú však ženy, ktoré sa odmietajú podvoliť. Medzi nimi je aj 26-ročná Habiba. Rodičia tejto univerzitnej študentky si pamätajú talibanské časy a svoje dcéry prosia, aby sa zahaľovali.

Afganská žena nakupuje na trhu burku.

Foto: TASR/AP

„Moja mama si myslí, že jediný spôsob ako vie ochrániť svoje dcéry je to, že začnú nosiť burky. No v našej domácnosti žiadnu nemáme a ja si odmietam nejakú čo i len zaobstarať . Nechcem sa ukrývať za oponou. Keď to začnem nosiť, bude to znamenať, že akceptujem talibanskú vládu a dávam jej povolenie, aby ma kontrolovala. Stane sa zo mňa väzeň vo vlastnom dome. Bojím sa, že prídem o všetko, za čo som tak tvrdo bojovala,“  povedala pre Guardian.

Podnikanie inej ženy – návrhárky a modelky Amul je zrejme tiež stratené. „Celý môj život bol o snahe ukázať krásu, rozmanitosť a kreativitu afganských žien, “ hovorí a dodáva, že celý život bojovala s obrazom Afganky ako postavy bez tváre v modrej burke. „Nikdy som si nemyslela, že si ju oblečiem, ale teraz neviem. Je to, ako keby sa moja identita mala vymazať,“ cituje ju denník.

Krušné časy rozvedených žien

Oveľa horšie sú na tom miestne novinárky. Mnohé zabili alebo zranili, prišli o prácu alebo sú nútené sa skrývať. A to všetko len preto, že sú ženy a informujú o pravde.  

Krušné chvíle prežívajú aj ženy, ktoré to v patriarchálnej a konzervatívnej afganskej spoločnosti mali beztak náročné. Ide o ženy, ktoré sa rozviedli a ich sociálna stigma ich vytlačila na okraj spoločnosti. Denník The Guardian oslovil dve z nich – tridsiatničky Roquiu a Tahiru, ktoré si spoločne prenajímajú byt v Kábule.

Obe sa museli vydať za mužov, ktorých im vybrala rodina, no manželstvá neboli šťastné. Keď sa však rozviedli so svojimi mužmi, akoby sa rozviedli aj s vlastnými rodinami. Tie ich odvrhli a už s nimi nechceli mať nič do činenia.

Prečítajte si

Reportérka Maria Ressaová prežila ťažké detstvo aj pobyt v cele

No teraz sa ocitli v ešte horšej situácii a boja sa o budúcnosť. „Nemôžeme vyjsť z domu, pretože nemáme mahramov, teda mužských sprievodcov,“ hovori Roquia. Rozvedené ženy teraz nemajú kam ujsť a veľmi sa boja starých praktík, keď ženy a dievčatá v minulosti nútili vydať sa za bojovníkov Talibanu

„Bojíme sa nútených svadieb. Ak za nami prídu s týmito požiadavkami, radšej samé ukončíme naše životy. To je naša jediná možnosť,“ hovorí Tahira.

Afganské ženy. Ilustračné foto – TASR/AP

Ako pripomína denník, v tomto prípade nejde len o slobodné dievčatá, ale aj o vdovy, ktoré sú mladšie ako 45 rokov. V skutočnosti je to sexuálne otroctvo, ktoré Talibanci označujú za manželstvo. Ešte začiatkom tohto leta pri obsadení provincií sa objavovali správy o tom, že bojovníci hnutia požadovali od miestnych náboženských vodcov menné zoznamy dievčat nad 15 rokov a vdov do 45 kvôli núteným sobášom.

Taliban tvrdí, že chce zachovať práva a slobody žien, no dianie v krajine tomu nenasvedčuje. Podľa niektorých správ viaceré pracovníčky banky poslali z práce domov s tým, že namiesto nich môžu nastúpiť ich mužskí príbuzní. Inde ženám nedovolili vstup do mestskej hromadnej dopravy.

„Islamský emirát nechce, aby boli ženy obeťami… Mali by byť vo vládnej štruktúre podľa (islamského) práva šaría,“ povedal člen kultúrneho výboru Talibanu Inámulláh Samangání. Hovorca Talibanu Suhaíl Šahín zas v rozhovore pre BBC uviedol, že Taliban bude „rešpektovať práva žien“.

Dokonca dodal, že „ženy budú mať prístup k vzdelaniu a práci“. Jedinou podmienkou bude nosenie hidžábu, ktoré ženu síce zahaľuje, ale vidno jej celú tvár.

Podľa komentátorov si Taliban uvedomuje, že od začiatku milénia sa krajina posunula – aj v otázke práv a slobôd žien. Podľa ústavy 27 percent miest z 250 kresiel v parlamente bolo určených pre poslankyne. Hoci krajina bojovala s obrovským množstvom prípadov domáceho násilia, ženy mohli slobodne študovať. Z 9,5 milióna študentov vlani tvorili dievčatá 39 percent, čo nie je zanedbateľné číslo.

Strach o ženy má aj Malála

Aj preto je svet znepokojený. „Úplne šokovaní sledujeme ako Taliban preberá kontrolu nad Afganistanom. Mám veľké obavy o ženy, menšiny a zástancov ľudských práv. Globálne, regionálne a miestne mocnosti musia požadovať okamžité prímerie, poskytnúť naliehavú humanitárnu pomoc a chrániť utečencov a civilistov,“ napísala ľudskoprávna aktivistka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Malála Júsufzajová na Twitteri.

Malála na vlastnej koži zažil krutosť bojovníkov Talibanu. V domovskom Pakistane ju postrelili ešte ako tínedžerku, keď sa v roku 2012 vracala zo školy. Napokon z vážnych zranení vyviazla a ostala žiť v Spojenom kráľovstve. V roku 2014 získala Nobelovu cenu za mier a dodnes bojuje za práva dievčat na vzdelanie.

We watch in complete shock as Taliban takes control of Afghanistan. I am deeply worried about women, minorities and human rights advocates. Global, regional and local powers must call for an immediate ceasefire, provide urgent humanitarian aid and protect refugees and civilians.

— Malala (@Malala) August 15, 2021

A prečo sa Talibanu nepáčia vzdelané ženy? „Nechcú, aby ženy boli silné. Nechcú, aby ženy sedeli v rovnakej pozícii ako oni sami, “ povedala v rozhovore pre televíziu ABC News v roku 2019. „A pre Taliban to bolo jasné. Ak sa dievčatá dostanú k moci prostredníctvom vzdelávania, stanú sa líderkami a budú mať hlas, budú hovoriť o sexuálnom násilí, budú hovoriť o manželstvách v rannom detstve a budú sa zaoberať svojimi právami,“ dodala. 

Obavy má aj Mahbooba Serajová, zakladateľka Aghan Women´s Network „To, čo sa deje v Afganistane, posunie krajinu o dvesto rokov dozadu,“ povedala pre magazín Harpers Bazaar.

Čo sa naozaj stane s 19 miliónmi afganských žien a dievčat, ukáže čas. Svet teraz sleduje, či pod vládou Talibanu nebudú opäť prenasledované, bité a ponižované len za to, že sa narodili ako ženy.