Dana Viktória: Ženu nedefinuje to, či je matkou

Spieva, hrá na klávesoch, maľuje, venuje sa kostýmovej tvorbe, robí dredy a teraz k tomu pribudol aj román. Dana Viktória patrí k ľuďom, ktorí sa tvorivo nevedia — a zjavne ani nechcú — zmestiť do jednej škatuľky. Našťastie!

Všestranná umelkyňa Dana Viktória

Jej všestrannosť nie je náhodná. Vyrastala v prostredí, kde bolo umenie prirodzenou súčasťou života. „Ocko bol sochár, učil dizajn, vyrastala som medzi umením. Veľa času sme trávili v múzeách a rozhovormi o umení.“

Sama dnes maľuje a spolu s kamarátkou organizuje aj relaxačné maliarske kurzy. Prichádzajú na ne často ženy, ktoré potrebujú na chvíľu vypnúť každodenné povinnosti. Dostanú tému, vedenie, pohár vína a niekoľko hodín, počas ktorých môžu všetko ostatné nechať za dverami.

Dana hovorí, že aj ona najlepšie vypína práve pri maľovaní. Hudba jej ponúka iný typ uvoľnenia — živelnejší, hlučnejší. Paradoxne však o sebe tvrdí, že miluje ticho a je introvertka. Možno aj preto jej prvý román pôsobí spočiatku pomerne nenápadne.

„V hudbe sa pohybujem, ale na bicie nehrám. Zostali mi klávesy. Venujem sa spevu. Neživí ma však hudba či maľovanie, orientujem sa na kostýmové výtvarníctvo a momentálne na dredy,“ vysvetľuje autorka. „No a písanie je láska a koníček.“

Jej debut V náručí odvahy je kniha, ktorá sa síce začína ako príbeh ženy po rozpade manželstva, no postupne otvára oveľa ťažšie témy — materstvo, stratu, odpustenie a otázku, čo zostane z dobrého skutku, keď jeho následky nedokážeme ovplyvniť.

Román, ktorý sa v polovici zmení

Hlavnou hrdinkou V náručí odvahy je 39-ročná Alica. Rozpadlo sa jej dlhoročné manželstvo, nemôže mať deti a vracia sa do domu svojej mamy, kde sa pokúša poskladať nový život. Do toho prichádza telefonát z registra darcov kostnej drene. Alica sa má po rokoch stretnúť s mladíkom, ktorému svojím darcovstvom zachránila život.

Gregor sa postupne stáva súčasťou jej života. Objavujú sa noví priatelia, nové vzťahy a aj možnosť, že po období, keď mala pocit, že všetko dobré je za ňou, sa dá začať ešte raz.

Lenže práve vo chvíli, keď čitateľ nadobudne pocit, že vie, akú knihu drží v rukách, príbeh prudko zmení smer. A presne to bol autorkin zámer.

„Za mňa by bolo v poriadku, ak by čitateľ alebo čitateľka chytili moju knihu do ruky ako obyčajný román a ani netušili, že sa to v určitom momente zvrtne a zmení.“

Knihu si môžete kúpiť ONLINE na tomto odkaze:

V náručí odvahy preto nie je len romantický príbeh o druhej šanci. Alica totiž nie je postavená len pred otázku, či sa ešte dokáže zamilovať. Musí sa rozhodovať aj v situáciách, v ktorých neexistuje pohodlné „správne“ riešenie.

Dana Viktória o tom, prečo ženu nedefinuje materstvo

Veľmi výraznou témou románu je aj materstvo. Alica celý život túžila po dieťati a informácia, že ho mať nebude, sa postupne stala súčasťou toho, ako samu seba vníma. O to bolestivejšie je, že jej manželstvo sa rozpadne práve vo chvíli, keď si jej muž začne budovať nový život so ženou, ktorá dieťa čaká.

V knihe je silný moment, keď si Alica uvedomí paradox: sama síce nedokáže priviesť na svet vlastné dieťa, ale darovaním kostnej drene jeden život zachránila.

Dana Viktória pritom hovorí, že tému materstva pôvodne neplánovala ako jedno z hlavných posolstiev knihy. Prišla prirodzene z pozorovania života okolo nej.

„Otázky, prečo nemáš dieťa alebo kedy budeš mať dieťa, sú často na dennom poriadku. Prečo ženy chceme niečomu takému vystavovať? Prečo sa pýtame takéto otázky? Myslíme vôbec na to, čo všetko musí mať tá žena za sebou? Nechajme ich. Ženu nedefinuje to, či je matkou.“

Je to jedna z viet, ktoré dobre vystihujú aj Alicinu cestu. Na začiatku sa pozerá na svoj život cez to, čo v ňom chýba. Manželstvo. Dieťa. Predstava rodiny, ktorú si vysnívala. Postupne však zisťuje, že hodnota života sa nemusí merať podľa scenára, ktorý sme si kedysi napísali.

Mama ako bezpečné miesto

Ak je materstvo jednou z tém románu, vzťah matky a dcéry je jeho emocionálnym základom.

Keď sa Alici rozpadne život, vracia sa k mame. Nie iba do jej domu, ale symbolicky aj do bezpečia, ktoré pozná od detstva. Ich spoločné chvíle na terase, rozhovory pri pohári vína, humor aj obyčajné mlčanie vytvárajú jeden z najprirodzenejších vzťahov v knihe. Ani ten nevznikol úplne vo vzduchoprázdne.

„Krásny vzťah mamy a dcéry mám so svojou mamou a snažím sa o to aj s dcérou,“ hovorí Dana.

Práve rodinná línia však dostáva ešte osobnejší rozmer. Knihu síce napĺňa vzťah matky a dcéry, venovaná je však autorkinmu otcovi.

„Knihu som venovala otcovi, pretože počas jej písania zomrel. Viem, že by bol rád, že sa mi to podarilo. Do veľkej miery som sa z tejto veľkej straty dokázala vypísať.“

O tom, čo je odvaha, či môžeme mať súcit s niekým a neodpustiť mu, o ženách, materstve a rôznych iných témach sme s Danou hovorili aj v našom podcaste, ktorý si môžete vypočuť tu: