Eurofilku Kallasovú nominovali ako prvú ženu na post premiéra Estónska

Propodnikateľská opozičná líderka v Estónsku Kaja Kallasová bola vo štvrtok nominovaná ako prvá žena na post premiéra tejto pobaltskej členskej krajiny eurozóny. Očakáva sa, že parlament jej nomináciu podporí, napísala tlačová agentúra AFP.

Kallasová (43), líderka Estónskej reformnej strany (ER), je oddanou eurofilkou a dcérou bývalého estónskeho premiéra Siima Kallasa.

Politička nahradí Jüriho Ratasa, ktorý v stredu podal demisiu v súvislosti s obvineniami z korupcie proti svojej stredoľavicovej Estónskej strane stredu (EK).

Kallasová patrila k najvplyvnejším europoslancom

Jeho odstúpenie spôsobilo pád stredopravej vládnej koalície, ktorej súčasťou bola aj krajne pravicová Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE).

„Estónsky ľud a ja očakávame, že Estónsko bude rýchlo mať aktívnu a kompetentnú vládu, ktorá sa sústredí na riešenie pandémie a ekonomickú krízu,“ uviedla vo vyhlásení prezidentka Kersti Kaljulaidová.

Prečítajte si

Líderky roku 2020: Aké je tajomstvo úspechu premiérky Ardernovej?

Kallasovej strana skončila v parlamentných voľbách v roku 2019 prvá, ale nezískala väčšinu a nepodarilo sa jej zostaviť vládnu koalíciu.

Politička predtým pôsobila v Európskom parlamente a pravidelne sa objavovala v zoznamoch najvplyvnejších europoslancov.

Kallasová je za inovácie

Je vášnivou obhajkyňou inovácií a argumentuje, že regulácie nesmú brzdiť digitálnu technologickú revolúciu. Kallasová, zameraná na práva malých a stredných podnikov, je presvedčená, že hranice v digitálnom svete bránia vzniku inovatívnych firiem. Teraz má 14 dní na získanie väčšinovej podpory v parlamente.

Jej Estónska reformná strana (ER) a Ratasova stredoľavicová Estónska strana stredu (EK) oznámili, že už začali neoficiálne koaličné rozhovory. Obe strany sa už takmer tri desaťročia striedajú vo vláde – odvtedy, čo sa Estónsko oslobodilo od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu.

Tieto dve strany dôrazne podporujú členstvo Estónska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO), ktoré vnímajú ako nárazník proti Rusku, niekdajšiemu vládcovi zo sovietskej éry.

Strany sú tiež zástancami politiky úspornosti, v rámci ktorej sa výdavky držia pod kontrolou; vďaka tomu má krajina jeden z najnižších podielov dlhu na HDP v eurozóne.