Volajú to efekt Jacindy či Jacindamánia. Premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardernová je vo vláde už druhé volebné obdobie, no stále je jednou z najobľúbenejších svetových líderiek. Treba uviesť, že žiadna z novozélandských politických strán nemala taký úspech vo voľbách posledné polstoročie ako Novozélandská strana práce pod vedením Ardernovej, píše magazín Vogue.

Jej cesta do vrcholovej politiky nebola priama. Jacinda sa narodila 26. júla 1980 v Morrinsville a potom žila v meste Murupara na jablkovej farme. Nepochádzala z nejakých vysokých kruhov - jej otec bol policajt a mama pracovala v školskej jedálni. Keďže žila na farme, vedela najprv šoférovať traktor, až potom auto. No od malička mala cit pre sociálnu nespravodlivosť.

Prečítajte si

Vedkyňa, političky aj aktivistky: Ženy, ktoré zmenili rok 2020 

Do politiky vstúpila ešte ako 17-ročná, lebo chcela odstrániť chudobu detí. Po tom ako ukončila vysokoškolské štúdia komunikácie na Wakito univerzite, veľa cestovala. Napokon sa dostala do New Yorku, kde pracovala vo vývarovni. Tam ponúkali jedlo chudobným a bezdomovcom.

Neskôr pracovala pre britského premiéra Tonyho Blaira, odkiaľ jej kroky viedli do Medzinárodnej únie socialistickej mládeže, ktorej potom aj šéfovala.  Až sa dostala do vrcholovej politiky doma na Novom Zélande. Mala len 37 rokov, keď sa stala premiérkou.

Tajomstvo Jacindy Ardernovej - komunikácia

Jacinda si dala niekoľko cieľov. Jedným z hlavných bola efektívna komunikácia. „Láskavosť, poháňaná empatiou,“ povedala o svojom štýle vodcovstva v rozhovore pre britský denník Guardian. Táto stratégia jej nahnala cenné body najmä počas boja s koronavírusom. Mnohí komentátori aj samotní Novozélandčania oceňovali, že bola stručná a komunikovala o svojich plánoch priamo.

Veľmi skoro zatvorila hranice ostrovného štátu a vyhlásila lockdown. „Kiwi (obyvatelia Nového Zélandu – pozn. red.) zo všetkých spoločenských vrstiev boli rozhodní a odhodlaní - odhodlaní, že to je vojna, ktorú môžeme nakoniec vyhrať, ale iba ak budeme konať spoločne,“ povedala ešte na jar 2020.

Prístup Nového Zélandu k pandémii je medzinárodne oceňovaný za rýchle a účinné opatrenia proti šíreniu vírusu, otestovaná bola pätina obyvateľstva, pričom výrazne zastúpené a spolupracujúce boli maorijské a pacifické komunity. "Veľký podiel na doterajšom úspechu boja s koronou má transparentná a citlivá komunikácia premiérky Jacindy Ardernovej. Tá dala dôveru svojmu päťmiliónovému tímu, pozostávajúceho z obyvateľstva ostrovnej krajiny,“ hovorí pre Ženy v meste Slovenka Boba Markovič Balúchová, ktorá žije na Novom Zélande.

„Na rozdiel od populistických politikov dávala pravidelne priestor názorom odborníkov a odborníčok, a nesnažila sa zľahčovať hrozbu nákazy, ani hľadať za každú cenu vinníkov. Miesto toho nastavila ako hlavné strategickú priority: život a zdravie. Vďaka nasledujúcej širokej podpore (približne 90 % obyvateľstva) a troche šťastia, sa to po prvom ‚lockdowne’ podarilo,“  dodáva. Podľa nej odstrašujúce prípady z Európy denne pripomínajú, aké dôležité je udržať disciplínu.

Aby premiérka ukázala, že cíti s ekonomicky poškodenými krajanmi, aj ona sama si siahla na plat.

Jacinda Ardernová - pracujúca mama

Práve štýl komunikácie premiérky bol vyzdvihnutý aj počas teroristických útokov na moslimskú menšinu v meste Christchurch, kde v marci 2019 zahynulo 51 ľudí. Celý svet zasiahlo, čo vtedy povedala: „Oni sú my. Vybrali si Nový Zéland preto, lebo bol bezpečný, pretože tu nebolo miesto pre nenávisť alebo rasizmus. Pretože reprezentujeme rozmanitosť, láskavosť, súcit a domov pre tých, ktorí zdieľajú naše hodnoty. Útočisko pre tých, ktorí to potrebujú,“ povedala.

"Svojím teroristickým činom chcel dosiahnuť mnohé, najmä však to, že sa stane slávnym, preto nikdy nevyslovím jeho meno,“ dodala. Jej reakciou na nešťastie bolo sprísnenie zákonov o zbraniach.

Obdiv si vyslúžila aj za svoju schopnosť multitaskingu. Po tom, ako ju v roku 2012 kamarátka zoznámila s televíznym moderátorom Clarkom Gayfordom, sa s ním dala dokopy. Napokon 28. júna 2018 sa im narodila dcérka Neve Te Aroha. V tom čase bola Jacinda stále úradujúcou premiérkou a stalo sa druhý raz v histórii, že predsedníčka vlády porodila. Prvou bola pakistanská politička Benazír Bhuttová.

Jacinda Ardernová so snúbencom a dcérkou. Foto: TASR/AP        

Ardernová si zobrala šesť týždňov na zotavenie a potom nastúpila s plnou vervou do úradu. O bábätko sa staral jej snúbenec. „Nie som jediná žena, ktorá pracuje a má dieťa. Už mnoho žien predo mnou to dokázalo,“ povedala vtedy o skĺbení práce a materstva.

Keď sa jej opýtali, či si musí žena vyberať medzi rodinou a kariérou povedala, že je absolútne neprípustné, aby na túto otázku vôbec žena musela odpovedať. A aby ukázala, že jej záleží na rodine - jej vláda predĺžila platenú rodičovskú dovolenku na Novom Zélande z 18 na 22 týždňov. 

Celkovo, Ardernová je jednou z bojovníčok za rodovú rovnosť. Už tento rok napríklad novozélandské školáčky budú mať zadarmo sanitárne pomôcky. Premiérka tak chce zmierniť menštruačnú diskrimináciu. Bojuje aj za zmiernenie následkom globálneho otepľovania. Jej vláda začala v malom a zakázala používanie jednorazových igelitových vreciek. 

No „svätá Jacinda“, ako ju mnohí prezývajú, má aj veľa kritikov. Tí jej vyčítali, že čo sa týka koronakrízy, konala príliš unáhlenie a lockdown spôsobil krajine obrovské ekonomické straty. Vyčítali jej hlavne to, že v prvej vlne jej vláda nemala poňatia, koľko dýchacích prístrojov vlastne majú zdravotníci k dispozícii a tiež, že nepoznali presné počty dostupných intenzívnych lôžok. Tvrdia, že preto premiérka nastolila prísne opatrenia tak zavčasu, lebo sa bála kolapsu zdravotníckeho systému.

Ešte počas prvej vlny pandémie v apríli na Najvyššom súde v Aucklande skončili dve petície proti Ardernovej vláde. Jedna z nich tvrdila, že jej rozhodnutia boli len snahou získať politické body. Podpísaní tvrdili, že sú protiprávne zadržiavaní. Podľa nich opatrenia vôbec nestáli za tie ekonomické škody v porovnaní s počtom mŕtvych. V tom čase ich na Novom Zélande bolo len 11. Dokonca ju prirovnávali k Hitlerovi a lockdown k holokaustu.

Druhá petícia jej vyčítala skôr nedostupnosť bežnej lekárskej starostlivosti pre pacientov s inými diagnózami ako napríklad rakovina. Žiadna z petícií však neuspela. Jedno je však isté, kríza omnoho viac prehĺbila rozdiely medzi chudobnými a bohatými v krajine, píše New Zealand Herald.

Jacinda Ardernová po teroristických útokoch v meste Christchurch.

       Foto: TASR/AP

Jej veľkým kritikom je austrálsky komentátor Greg Sheridan, ktorý ju nazval slabou premiérkou „Žiadne medzinárodné haló nie je také ošarpané alebo také podvodné, aké je Jacindy Ardernovej. Jej výsledky v reálnej politike sú slabé alebo negatívne,“ citoval ho New Zealand Herald.

"Je samozrejmé, že jej úspechy by sa nikdy nemali znižovať z dôvodu jej pohlavia alebo veku; v čase, keď sa stala predsedníčkou vlády, mala iba 37 rokov. Ale do medzinárodnej Jacindamánie nepochybne patrí skutočnosť, že je to mladá ľavicová žena, ktorá porodila vo funkcii a čerpala si materskú dovolenku. To všetko je úžasné, ale nemá to žiadny vplyv na politiku,“ dodal.

Jacinda a jej strach

Kritici jej vyčítajú aj to, že médiá nafúkli boj s covidom. Iné tichomorské krajiny ako Fidži či Šalamúnové ostrovy ho vraj zvládli lepšie.

Sheridan má aj zoznam nedodržaných predvolebných sľubov. Počas prvého obdobia chcela Ardernovej vláda postaviť 100-tisíc cenovo dostupných domov, postavili 600. Želala si znížiť bezdomovectvo, zvýšilo sa. Nepodarilo sa jej ani znížiť emisie a chudobu detí, ktorá naopak stúpla. No všetko pred voľbami prekričal koronavírus.

Ona sama však zo seba nerobí sväticu a otvorene hovorí o svojom boji s úzkosťou. „Neustále sa bojím robiť chyby. Všetko v politike je také krehké ... Žijem v neustálom strachu z toho, čo by mohlo byť,“  citoval ju server newsroom.co.nz.  Podľa Ardernovej mnohí hovoria, že by nemohli robiť túto prácu, pretože by sa báli. „Každý sa obáva. A nik nie je superhrdina,“ dodala.