Mankeeping negatívne vplýva na duševné zdravie žien

Mankeeping alebo starostlivosť o mužov. Pojem, ktorý dnes počujeme na každom kroku a nevyhol sa ani najnovším štúdiám, ktoré ho podrobne skúmali. Nielen z hľadiska samotných mužov, ale aj zo strany žien, dopadu na ich mentálne zdravie a celkovú spokojnosť vo vzťahu.

Mankeeping: Čo si pod ním predstaviť

Pojem mankeeping pramení z dlhodobého problému mnohých mužov zdôveriť sa svojim priateľom, keď ich v živote niečo trápi. Častokrát je to práve kvôli pocitu nepohodlia a preto radšej prenášajú vlastné starosti na svoju partnerku.

Mankeeping teda popisuje rozšírenú emocionálnu prácu žien, veľakrát na prvý pohľad nebadateľnú, sociálnu a organizačnú, no a o to viac vyčerpávajúcu, s cieľom riadiť a dlhodobo udržiavať blahobyt a sociálne väzby svojich mužov. Zdá sa, že čoraz častejšie sa dnes pri heterosexuálnych vzťahoch stretávame s tendenciou, že práve žena má za úlohu pamätať si všetky narodeniny, organizovať všetky spoločenské podujatia, pomáhať partnerovi prekonávať jeho vlastné problémy – v podstate zastávať rolu neplatenej terapeutky a pravej ruky. Vo všetkom.

Pri mankeepingu je dôležité zdôrazniť, že žena má byť prirodzene pre svojho partnera oporou. To sa vôbec nevyvracia. No problém nastáva vtedy, keď sa od nej automaticky očakáva, že bude neustále niesť aj jeho emocionálnu záťaž, pričom sa často zabúda na dopad takejto jednostrannej starostlivosti na jej vlastné psychické zdravie, potreby a kapacitu.

PsyPost News a dotazník k mankeepingu

PsyPost News uverejnili v septembri 2026 novo vyvinutý psychologický dotazník k mankeepingu, ktorý ponúka spôsob, ako merať túto neplatenú emocionálnu prácu žien. Výskum ukazuje podrobnú škálu, ktorá zachytáva, ako ženy vnímajú dôsledky ubúdajúcich priateľstiev u mužov, aj vplyv na spokojnosť vo vzťahu a ich individuálnu pohodu.

Tento koncept vychádza z dlhej histórie sociologického výskumu v oblasti domácej a emocionálnej práce. Napríklad štúdia z roku 1985 zaviedla pojem „kinkeeping“, ktorý sa vzťahuje na každodennú, neviditeľnú prácu, ktorú ženy zvyčajne vykonávajú s cieľom udržiavať prepojenie medzi členmi rodiny a zachovať harmóniu vo vzťahoch.

Zároveň najnovšie údaje z oblasti verejného zdravia naznačujú, že muži čelia všeobecnému úbytku blízkych priateľstiev. Štúdia z roku 2022 zistila, že muži vo väčšine svojho dospelého života čelia vo všeobecnosti väčšej sociálnej izolácii ako ženy. Táto zraniteľnosť sa odzrkadľuje aj v štúdii, o ktorej informoval portál PsyPost v roku 2026, ktorá ukázala, že psychická úzkosť má tendenciu zmenšovať podporné siete mužov oveľa výraznejšie ako v prípade žien.

Mankeeping a záťaž na ženy

Vzhľadom na prepojenie týchto dvoch trendov výskumníci Angelica P. Ferrara a Dylan P. Vergara vo svojej štúdii z roku 2024 formálne sformulovali teóriu „mankeeping“. Navrhli, že pretrvávajúci úpadok priateľských vzťahov u mužov prenáša ťažké, neopätované sociálne bremeno na ich partnerky, ktoré sa snažia chrániť mužov a ich vzťah pred negatívnymi dôsledkami izolácie.

„‚Mankeeping‘ je niečo, čo podľa vlastných slov mnohé ženy už dlhší čas robia pre svojich partnerov,“ povedal pre PsyPost vedúci výskumník Vincent Mancini. Mancini je mimoriadny vedecký pracovník na Lekárskej fakulte UWA a vedecký pracovník v Centre pre výskum detského zdravia na UWA. „Keďže osamelosť predstavuje krízu v oblasti verejného zdravia, ktorá má rodové špecifiká, cieľom tejto práce bolo lepšie pochopiť, ako sa ženy môžu angažovať v dodatočnom úsilí s cieľom pomôcť uspokojovať sociálne potreby svojich mužských partnerov.“

Pred touto štúdiou vedci nemali k dispozícii overený dotazník, ktorý by skutočne kvantifikoval rozsah „mankeepingu“ a jeho psychickú záťaž. Vytvorením špecializovanej stupnice sa Mancini a jeho kolegovia snažili poskytnúť spoľahlivý spôsob, ako skúmať, ako osamelosť mužov mení každodenný život žien, ktoré sa o nich starajú. Na vytvorenie stupnice výskumníci najprv pripravili rozsiahly súbor otázok založených na počiatočnej teórii „mankeepingu“.

Do štúdie zaradili 402 žien s bydliskom v Spojených štátoch, ktoré boli aspoň šesť mesiacov v heterosexuálnom romantickom vzťahu. Účastníčky hodnotili mieru svojho súhlasu s 62 možnými položkami škály pomocou sedembodového hodnotiaceho systému. Vyplnili tiež niekoľko osvedčených psychologických dotazníkov merajúcich depresiu, úzkosť, stres, vyhorenie vo vzťahu, záťaž vo vzťahu a celkovú spokojnosť so vzťahom.

Prostredníctvom štatistického postupu, ktorý zoskupuje súvisiace otázky na základe odpovedí účastníkov, výskumníci zúžili dotazník na 46 položiek v šiestich odlišných kategóriách. Týchto šesť faktorov zahŕňa konkrétne správanie, ktorým ženy riadia spoločenský život svojho partnera, emocionálny dopad tejto činnosti a uvedomenie si, že ich emocionálna podpora je často nerovná alebo nedocenená. Zostávajúce tri faktory zachytávajú hodnotenie ženy týkajúce sa postavenia jej partnera v sociálnej sieti, túžbu, aby jej partner rozširoval okruh priateľov, a mieru, do akej je partner závislý od jej emocionálnej podpory.

Nižšia spokojnosť vo vzťahu

Výsledky naznačili, že prieskum presne zachytil teoretické predpoklady týkajúce sa „mankeeping“. Vyššie skóre v jednotlivých dimenziách „mankeeping“ silne korelovalo s nižšou spokojnosťou vo vzťahu a vyššou mierou zaťaženia vo vzťahu a vyhorenia. Okrem toho päť zo šiestich dimenzií pozitívne korelovalo s depresiou, úzkosťou a stresom, ktoré ženy samy uvádzali.

„Teraz máme overený a užitočný nástroj, ktorý môže pomôcť posúdiť, do akej miery sa ženy zapájajú do tohto náročného procesu s cieľom uspokojiť nenaplnené sociálne potreby svojho partnera,“ povedal Mancini. „Ženy, ktoré sa týmto správaním zaoberajú viac, vykazovali tendenciu k nižšej spokojnosti vo vzťahu, čo môže poukazovať na dôležitosť sociálnych väzieb mimo romantického vzťahu, ktoré môžu pomôcť širšie rozložiť sociálne potreby.“ Dodal, že „tieto výsledky, hoci sú predbežné, naznačujú pomerne robustné a silné účinky.“

Zaujímavé je, že samotné zistenie, že partner nemá priateľov, nebolo silne spojené s psychickou úzkosťou; skôr to boli aktívne správania a z nich vyplývajúci emocionálny dopad, ktoré boli spojené s horším duševným zdravím. Údaje tiež ukázali, že ženy, ktoré zastávali tradičnejšie názory na rodové roly, častejšie uvádzali, že sa zapájajú do správania zameraného na udržanie partnera.

Následne sa tím snažil overiť, či ich novo vyvinutý dotazník s názvom „Mankeeping Scale – Partner Report“ funguje konzistentne v rôznych populáciách. Tento dotazník s 46 položkami predložili druhej skupine 395 cisgenderových žien žijúcich v romantických vzťahoch vo Veľkej Británii. Štatistické analýzy potvrdili, že pôvodná šesťkategóriová štruktúra sa na údaje zo Spojeného kráľovstva hodila rovnako dobre ako na údaje z USA. To naznačuje, že dotazník meria tie isté základné pojmy bez ohľadu na to, v ktorej z týchto dvoch krajín ženy žijú, čím sa potvrdzuje to, čo výskumníci nazývajú invariancia merania.

Vzhľadom na to, že dotazník s 46 položkami môže byť pre mnohé výskumné alebo klinické prostredia príliš dlhý, vedci skombinovali údaje od účastníčok z USA aj zo Spojeného kráľovstva, čo spolu predstavovalo 797 žien. Z každej zo šiestich kategórií identifikovali tri matematicky a teoreticky najsilnejšie otázky, čím vytvorili skrátenú verziu s 18 položkami. Testovanie ukázalo, že tento skrátený dotazník si zachoval vynikajúcu spoľahlivosť a vykazoval podobné súvislosti so spokojnosťou vo vzťahu a psychickou záťažou ako plná verzia, čím ponúka praktickú alternatívu pre budúce štúdie.

„Je nesmierne užitočné mať validované meradlá pojmov, ako je napríklad ‚mankeeping‘, aby sa výskum mohol posunúť od teórie k skutočnému testovaniu súvislostí s možnými výsledkami,“ uviedla Sara B. Chadwicková, docentka v odbore rodových a ženských štúdií a psychológie na Univerzite Wisconsin-Madison, ktorá sa na štúdii nepodieľala. „Existencia overeného meradla pojmu ‚mankeeping‘ umožní výskumníkom lepšie pochopiť, ako sú snahy žien podporovať a udržiavať sociálne siete a emocionálne zdravie svojich mužských partnerov prepojené s rôznymi výsledkami pre ženy aj mužov v týchto partnerstvách,“ uviedla pre portál PsyPost.

„Vytvorenie tohto meradla predstavuje jasné rozšírenie výskumnej teórie o ‚mankeepingu‘ a nadväzuje na predchádzajúce feministické štúdie, ktorých cieľom bolo konceptualizovať rôzne spôsoby, akými rodové normy formujú romantické vzťahy žien s mužmi,“ dodala Chadwicková.

Poznamenala, že skorší výskum poukázal na to, ako rodové normy často stavajú ženy do pozície opatrovateliek svojich mužských partnerov spôsobom, ktorý napodobňuje dynamiku medzi rodičom a dieťaťom. „Celkovo by som povedala, že toto predstavuje dôležitý prínos k feministickému výskumu tým, že konkrétne pomenúva druhy správania, ktoré ženy vykazujú s cieľom podporiť svojich mužských partnerov, a tým, že vytvára spôsob, ako môžu výskumníci toto správanie merať a ďalej skúmať.“

Rovnako ako pri každom výskume, aj v súvislosti s týmito zisteniami je potrebné mať na pamäti niekoľko vecí. Prieskum sa opiera výlučne o údaje, ktoré uviedol jeden z partnerov, čo znamená, že zachytáva skôr vnímanie ženy o spoločenskom živote jej partnera než objektívne meranie jeho skutočných priateľstiev. Muž môže mať pocit, že jeho spoločenské potreby sú dostatočne uspokojené, aj keď jeho partnerka hodnotí jeho sieť kontaktov ako nedostatočnú. Budúcim štúdiám by prospelo, keby sa prieskum uskutočnil súčasne u oboch členov páru, aby sa získal ucelený obraz o dynamike vzťahu.

„Je absolútne kľúčové si uvedomiť, že tieto výsledky na úrovni populácie sa nemusia rovnakým spôsobom vzťahovať na úroveň jednotlivca či páru,“ varoval Mancini. „Romantické páry sú nesmierne rôznorodé – nie každý muž je osamelý a ani každá žena nemusí do tohto procesu vstupovať. Táto štúdia by tiež nemala znižovať dôležitosť chápania osamelosti ako problému verejného zdravia, ktorý môžu zažívať všetky pohlavia.“

Kontext a súhlas sú kľúčové

Chadwick súhlasil, že kontext je kľúčový, a poznamenal, že emocionálna podpora partnera alebo pomoc pri udržiavaní sociálnych sietí môže byť niekedy vzájomnou dohodou alebo nutnosťou vyplývajúcou z dočasných životných okolností, ako je napríklad sťahovanie do nového mesta alebo prekonávanie obdobia depresie.

„Uvedené správania nie sú samy osebe problematické, aj keď môžu byť zaťažujúce,“ vysvetlil Chadwick. „Kľúčom je tu súhlas a vzájomnosť, alebo inými slovami, je nevyhnutné, aby ženy buď súhlasili s dohodou, v rámci ktorej preberajú väčšinu sociálnych kontaktov a emocionálnej práce, alebo aby túto prácu ženám v čase potreby ponúkli ich mužskí partneri.“

Súčasné údaje predstavujú len jednorazový momentálny pohľad, čo znemožňuje určiť prísny reťazec príčin a následkov medzi správaním typu „mankeeping“ a zhoršujúcim sa duševným zdravím. Okrem toho mohli byť odpovede žien v prieskume ovplyvnené internalizovanými spoločenskými očakávaniami o tom, ako by sa mal romantický partner správať.

Because the study focused on populations in the US and the UK with similar cultural norms, the survey might perform differently in other cultures. Expanding the research to include non-Western populations, as well as developing a companion survey to capture how men experience and perceive this social labor, will help clarify the full scope of this dynamic.

The issue arises, she pointed out, when women are automatically expected to take on this labor. “Unfortunately of course, with the way that gender norms function, the majority of mankeeping is indeed likely to be nonconsensual and non-mutual and thus have a disproportionately negative impact on women,” Chadwick said. In future research, she hopes to see investigations into whether this support is reciprocated, noting that the labor might not have a negative impact “if women feel they are offered the same types of labor from their partner in their own time periods of loneliness or need.”

“Our team is looking to engage in some longitudinal work that can allow us to follow couples over time, so that we can better understand how the phenomenon of mankeeping unfolds over time,” Mancini explained. “Being able to also capture the experiences of male partners, and develop interventions that can bolster the relationship quality between partners are our key future priorities.” He noted that the researchers are “always happy to chat to clinicians, researchers, and communities who have thoughts and ideas about the utility of this work!”

Štúdiu s názvom „Meranie vplyvu mužov: Vytvorenie a validácia škály hodnotiacej, ako ženy vnímajú dopad zmenšujúcich sa sociálnych sietí mužov“ napísali Vincent O. Mancini, Briana N. Guerrini, James J. Clarke, Dylan P. Vergara, Zac E. Seidler a Angelica P. Ferrara.