Maria Pappenheimová – revolucionárka v sexuálnom poradenstve

Maria Pappenheimová, revolucionárka na poli sexuálneho poradenstva, patrí medzi inšpiratívne židovské ženy so slovenskými koreňmi. Spomedzi všetkých jedenástich žien, ktorých príbehy sú súčasťou výstavy Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet, je Maria Pappenheimová najvýraznejšou osobnosťou, čo sa týka pokroku v oblastiach, ktoré boli dovtedy na okraji záujmu spoločnosti.

Bratislavská rodáčka a viedenská doktorantka

Bratislavská rodáčka Maria Pappenheimová sa narodila v roku 1882 do rodiny židovského učiteľa Maxa Pappenheima a Reginy Sprecherovej. Študovala medicínu na Viedenskej univerzite, kde bola na začiatku 20. storočia jednou z prvých doktorantiek.

Celá jej rodina bola veľmi vzdelaná v prírodných vedách. Mariin starší brat Martin pôsobil ako profesor psychiatrie na Viedenskej univerzite, bol tiež väzenským psychiatrom srbského nacionalistu Gavrila Principa, ktorý spáchal atentát na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho ženu, o ktorom vydal uznávanú knihu Rozhovory s Gavrilom Principom. Psychiatričkou bola aj Mariina neter Elsa a jej mladšia sestra sa venovala chémii.

Od roku 1918 pracovala ako dermatologička a v ten istý rok sa vydala za psychiatra Hermanna von Frischaufa. Bola politicky veľmi aktívna a za svoju činnosť sa dostala na krátky čas aj do väzenia. So svojím manželom sa neskôr rozviedla, mali spolu syna Johannesa. 

Maria Pappenheimová. Foto – Múzeum židovskej kultúry, autor neznámy.

Sexuálne poradne pre pracujúcich

Maria sa venovala aj odboru sexuológie, čo bola na tú dobu vyslovene priekopnícka činnosť. Keď spolu s psychoanalytikom Wilhelmom Reichom založila Socialistickú spoločnosť pre sexuálne poradenstvo a sexuálny výskum (Sozialistische Gesselschaft fur Sexualberatung und Sexualforschung), spôsobili revolúciu. O rok neskôr založili aj šesť bezplatných sexuálnych poradní pre pracujúcich.

Vo svojich ambicióznych aktivitách pokračovala aj ďalej. V spolupráci s psychoanalytičkou Annie Reichovou napísala spis Je potrat škodlivý?, ktorý vo vtedajšej rakúskej bigotnej spoločnosti vyvolal pobúrenie. Dokonca to vyústilo do policajných razií u oboch autoriek.

Keď vypukla druhá svetová vojny, Maria pôsobila v Paríži ako lekárka, neprestávala byť politicky aktívnou a pre ďalších rakúskych exulantov organizovala Rakúsky kultúrny krúžok (Cercle Culturel Autrichien).

Portrét Márie Pappenheimovej od Arnolda Schonberga, 1909. Foto – Múzeum židovskej kultúry

 

Talent na vedu aj umenie 

Maria Pappenheimová mala okrem medicínskeho vzdelania aj silnú umeleckú dušu a veľký talent. Už počas štúdií sa venovala poézii a v roku 1906  vyšli jej prvé básne v satirickom časopise Die Fackel (Pochodeň) . Najväčším dôkazom jej výnimočného talentu je libreto opery Erwartung (Očakávanie), ktoré napísala pre Arnolda Schönberga, jedného z najväčších skladateľov prvej polovice 20. storočia. Skladateľ dokonca namaľoval jej portrét.

Po skončení vojny sa vrátila do Rakúska, pracovala ako dermatologička, písala a spolupracovala s viacerými novinami a časopismi ako „Stimme der Frau“, „Volkstimme“, Osterreichische Zeitung“ a „Wiener Tagebuch“. V roku 1949 vydala svoj prvý román Der Graue Mann (Šedý muž).

Zomrela vo Viedni v roku 1966. Vo februári 2022 po nej pomenovali ulicu v centre Viedne.

Výstava inšpiratívnych židovských žien

Jedenásť silných a inšpiratívnych židovských žien so slovenskými koreňmi môžete vidieť na výnimočnej výstave Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet, ktorú pripravilo Múzeum židovskej kultúry v Bratislave.

Predstavuje osudy a obdivuhodné životné príbehy žien, ktoré sa na Slovensku narodili, žili tu, alebo majú slovenský pôvod a ich práca a dielo malo medzinárodný dosah. Výstava potrvá do marca budúceho roku.