Ženy v meste
Nadávame im do šialencov. Nerozumieme psychickému zdraviu

Nadávame im do šialencov. Nerozumieme psychickému zdraviu

Každý, kto mal doma niekoho s vážnym duševným ochorením, vie, že hoci si o tom človek naštuduje všetko, čo je, prevalcuje ho to. Ak je váš blízky chorý, hneváte sa. Ste sklamaní. Potom pociťujete ľútosť a prelína sa to so zúrivosťou. A hoci viete, že je to choroba ako každá iná, je ťažké to obsiahnuť. Je ťažké nehnevať sa.

Redakcia Žien v meste · 7. júna 2021 · 3 min čítania

Cez týždeň som si zapla doku-sériu Oprah a Harryho. Hoci to budilo emócie už vopred, a bulvár plnili titulky najmä výroky Harryho a Meghan o kráľovskej rodine, dokument stojí za to. Zobrazuje v niekoľkých častiach rôzne typy psychických porúch – od tých najťažších až po také, čo už verejnosť bežne pozná. Zapla som si to skeptická, či to nebude kĺzať po povrchu. Či to nebude Hollywood. Prekvapilo ma to.

Bola tam vrcholová športovkyňa s vážnou obsesívno-kompulzívnou poruchou (OCD). Boli tam ľudia s depresiami, Lady Gaga s traumou zo znásilnenia, Glenn Close sa zverila s rodinnou históriou schizofrénie. Princ Harry hovorí o posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), Oprah o tom, ako ju ako malé dievča znásilnil hneď niekoľkokrát jej dospelý bratranec. Hlboké, zraniteľné, šokujúce, búrajúce mýty.

Prečítajte si

Lady Gaga prehovorila o znásilnení a tehotenstve. Zrútila sa potom

Ako som to pozerala, uvedomila som si, že hoci sa o tom u nás nehovorí, aj ja mám okolo seba ľudí s vážnymi psychickými problémami. Mám blízkeho priateľa, ktorého sestra mala paranodiné stavy, hovorili na ňu hlasy, tvrdila, že nás všetkých sledujú.

Mám vo svojej blízkosti vážne závislosti, depresie, poznám niekoľko ľudí v našej bubline, ktorí spáchali samovraždu. My im len nadávame do bláznov, šialencov a idiotov. Psychické zdravie nás sprevádza celým životom, či to ignorujeme alebo nie. Môžeme si to nevšímať, ale ono si nás to nájde.

Vidieť ľudí slobodne hovoriť o svojom duševnom rozpoložení je osviežujúce. Pomenovať, čo ich trápi. Pomenovať, čím prechádzajú. Ukázať, ako sa s tým dá vysporiadať. Skúmať seba, pracovať so sebou a prijať sa takí, akí sme. Hovoriť, že je v poriadku, ak ťa niečo trápi tak, že sa s tým nevieš popasovať. Je úplne v poriadku obrátiť sa na psychológa. Je úplne v poriadku nezvládnuť to sám.

Každý, kto mal doma niekoho s vážnym duševným ochorením, vie, že hoci si o tom človek naštuduje všetko, čo je, prevalcuje ho to. Ak je váš blízky chorý, hneváte sa. Ste sklamaní. Potom pociťujete ľútosť a prelína sa to so zúrivosťou. A hoci viete, že je to choroba ako každá iná, je ťažké to obsiahnuť. Je ťažké nehnevať sa. Je ťažké nechať všetko bokom, pretože oproti vám stojí chorý človek. Navonok vyzerá zdravo, nič mu nie je. Nechápete, prečo sa to deje. Nerozumiete, prečo niekto, kto sa má objektívne oveľa horšie, je na tom psychicky lepšie. Je to rúhanie? To všetko sa vo vás mieša, bije.

Destigmatizovať duševné zdravie je dôležité aj pre ľudí, ktorí majú s psychickými ochoreniami skúsenosti. Aj s tými, čo tým žijú, čo to sledujú a prežívajú. Normalizovať duševné choroby je dôležité aj pre rodiny, ktoré majú chorého blízkeho. Je to dôležité pre to, aby nemuseli vysvetľovať okoliu, čím prechádzajú, ale je to dôležité aj preto, aby vedeli sami, čím prechádzajú.

Prečítajte si

Rekordný počet samovrážd mladých? Fitness tréner to nepochopil

Princ Harry možno zaujal odchodom z kráľovskej rodiny. Možno plní bombastické titulky odlúčením od pomerne toxickej rodiny, a ak to človek sleduje len povrchne, krúti hlavou. Ale málokto sa tak hlboko venuje niečomu, čo nikto z nás nemá navnímané. My tu v tejto krajine totiž ešte stále obviňujeme 14-ročné obete sexuálneho násilia, že si to možno vymýšľajú. K ľuďom s depresiou a schizofréniou sme sa ešte ani nedostali. Ani sme len okolo neprešli.

Žijeme v krajine, kde má každý piaty človek vážny problém s alkoholom. Kde má značná časť spoločnosti depresie. Kde je každá štvrtá žena týraná – psychicky alebo fyzicky. Máme vážne problémy s psychickým zdravím, hoci o tom ani nevieme. Každý z nás má niekoho v rodine, kto pije. Každý z nás má tetu, ktorú mláti muž. Každý z nás sa s tým stretol. Pozrite si dokument Oprah a Harryho. Možno lepšie pochopíte, čo sa vlastne deje okolo vás.

Chcete si pravidelne čítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?

[[newsletter]]

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026