Tento týždeň som si na instagrame prečítala šokujúci príspevok. Vlado Zlatoš, výživový poradca a fitness tréner, písal o duševnom zdraví. Predostrel tam teóriu, že ľudia majú prevziať zodpovednosť za svoje životy.

"Fyzické choroby majú rozmanité príčiny vzniku. Spôsobujú ich rôzne baktérie, vírusy a iné okolnosti. Mentálne choroby však majú iba JEDEN pôvod. V podstate neexistujú mentálne choroby, existuje len stav väčšej či menšej ZODPOVEDNOSTI a potláčania REALITY. Nezodpovedná osoba je nielen NEGATÍVNE naladená, ale aj mentálne chorá priamo úmerne podľa miery vlastnej nezodpovednosti," píše odborník na sacharidy, výživu a vitamíny o tak vážnych chorobách ako schizofrénia, anorexia, depresie, či závislosti. Odpálilo mi dekel. Pánovi som napísala, zablokoval ma a dal mi ban. Ehm.

Dnes sedím do večera na podkladoch k diskusii o mentálnom zdraví mladých ľudí. Štatistiky krízovej linky IPčko ukázali hrozivé čísla. Počas prvého lockdownu - v apríli a v máji, na linku zavolalo alebo napísalo viac ako 1000 mladých ľudí s myšlienkami na samovraždu. Cez leto sa to na chvíľu zlepšilo, čísla sa znížili a počas druhého lockdownu sa to spustilo ešte v horšej verzii - v novembri oslovilo 1209 mladých IPčko s pokusmi o samovraždu. V decembri to bolo už 1290.

Domáce a sexuálne násilie je na tom ešte horšie. Štvornásobok v apríli až júni, a šesťnásobok v novembri a decembri. A kým sa odborná verejnosť zaoberá tým, ako upozorniť na vážne nedostatky v starostlivosti o duševné zdravie, ako pomôcť ľuďom, ktorí majú mimoriadne ťažké obdobie, milý fitnesstréner v tom vidí nezodpovednosť a negativitu ľudí.

Pravda je, že psychické problémy si nevyberajú. Môžete byť najveselší človek na svete, hovoriť si dookola Zlatošovu mantru, aby bol človek pozitívny, a stal sa "lepšou verziou samého seba", lenže čuduj sa svete, môže sa stať alkoholikom, anorektičkou, či trpieť vážnou depresiou. Takmer polovica duševných porúch vzniká v detstve, je často determinovaná chudobou, násilím alebo inými traumatickými zážitkami.

A kým si tu my hovoríme, že mladým predsa život neuteká, lebo ho majú celý pred sebou, oni to vnímajú celkom inak. Utekajú im zásadné životné udalosti. Prvé rande, stužková, maturity. Uteká im systém a poriadok. Ocitajú sa v domácnostiach, kde sú ešte viac vystresovaní dospelí, kde sa koncentruje napätie, a kde sa často nemajú ani kde zatvoriť a stíšiť. Mnohí majú pocit, že im uteká život a nečudujem sa, pretože ja mám ten pocit tiež, a mám len 32.

Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?

Ak čítate tieto riadky a je vám na nič, nie ste v tom sami. Vlado Zlatoš si letí na obláčiku, ale my ostatní vieme, že je to ťažké. Že život je ťažký. Nebojte sa ozvať. Ak nemáte komu, zavolajte na krízové linky, napíšte na IPčko. Sme v tom všetci. Niekto mal prosto len šťastie, že to zvláda lepšie, niekto horšie. Máme veľa rozhovorov s najbližšími kamarátkami - každá z nás má úplne iné prežívanie.

Niektorá zvláda ťažšie samotu, iná zase strach o rodinu a zdravie. Niekto sa ide zblázniť doma s deťmi, niekto zasa musí byť zatvorený s tyranom. Niekto nemá domov, niekto stratil prácu. Máme strach. Máme úzkosti. Máme sa zle. Nepočúvajte fitness trénerov, ani výživových poradcov, ak vám práve nehovoria o jedení zeleniny. Je ok nebyť ok. A je úplne v poriadku vyhľadať pomoc.