Novinári a novinárky ešte neboli vystavení toľkému násiliu ako v roku 2018

 

BRUSEL. V roku 2018 bolo vo svete zabitých 80 novinárov, 348 sa nachádza vo väzení, 60 je zadržiavaných ako rukojemníci a traja sú uvádzaní ako nezvestní. Vyplýva to z najnovšej výročnej – v utorok zverejnenej – správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), týkajúcej sa násilia a zneužívania úradnej moci voči novinárom.

 

Prečítajte si

Znásilinili a zavraždili bulharskú novinárku Viktoriu Marinovovú

 

Zabili 80 novinárov, z toho tri ženy

Správa RSF, ktorá poukázala na bezprecedentnú mieru nepriateľstva voči novinárom a médiám, upozornila, že k zhoršeniu situácie došlo vo všetkých oblastiach: od vrážd novinárov cez ich väznenie až po bratie za rukojemníkov a neobjasnené zmiznutia.

„Novinári ešte nikdy neboli vystavení toľkému násiliu a zneužívajúcemu zaobchádzaniu ako v roku 2018,“ uvádza sa v správe RSF. 

Počet novinárov zabitých v súvislosti s ich prácou sa tento rok zvýšil o osem percent na 80, z toho boli tri ženy. Z nich 44 zahynulo vo vojnových oblastiach. Celkovo možno hovoriť o 15-percentnom medziročnom náraste počtu zabitých profesionálnych novinárov – z 55 v roku 2017 na 63 v tomto roku. V predošlých rokoch bol pritom tento trend klesajúci.

 

Portrét bulharskej novinárky Viktorii Marinovovej počas vigílie 8. októbra 2018 v Sofii.  Foto – TASR/AP

 

Úmyselné vraždy Kuciaka a Chášukdžího

RSF upozornila, že vraždy novinárov, ktoré otriasli verejnosťou – čo bol prípad slovenského novinára Jána Kuciaka či saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího – poukázali na to, ako ďaleko sú schopní a ochotní ísť nepriatelia slobody tlače. Podľa výročnej správy viac ako polovica novinárov zabitých v roku 2018 bola zavraždená úmyselne.

„Násilie proti novinárom dosiahlo bezprecedentnú úroveň. Situácia je kritická,“ uviedol generálny tajomník RSF Christophe Deloire. 

Nenávisť voči novinárom, ktorú niekedy veľmi otvorene prejavujú „bezohľadní politici“, náboženskí lídri či podnikatelia, má v konečnom dôsledku tragické dôsledky v praxi. Túto situáciu podľa jeho slov znásobujú sociálne siete, ktoré majú v tomto ohľade veľkú zodpovednosť. Lebo šírené prejavy nenávisti legitimujú násilie, čím podkopávajú žurnalistiku a samotnú podstatu demokracie.

 

Žena drží portrét zosnulého novinára Alexandra Rastorgujeva počas pohrebu v Moskve. Obeťami útoku, ku ktorému došlo v Stredoafrickej republike (SAR) minulý týždeň, sa stali novinár Orchan Džemaľ, režisér a dokumentarista Alexandr Rastorgujev a kameraman Kirill Radčenko.   Foto – TASR/AP

 

Najviac obetí je v Afganistane

Prvenstvo v počte zabitých novinárov v roku 2018 patrí Afganistanu, kde ich o život prišlo 15. Nasledujú Sýria (11) a Mexiko (9), ktoré je pre médiá najnebezpečnejšou krajinou bez vojnového konfliktu, a Jemen (8). 

Streľba v redakcii denníka Capital Gazette v júni tohto roku, ktorá stála životy piatich zamestnancov redakcie, zaradila (6 obetí, podobne ako India) medzi najnebezpečnejšie krajiny pre médiá i Spojené štáty.

V porovnaní s vlaňajškom bol na konci tohto roka vyšší aj počet zatknutých novinárov – 348. Vlani bolo za mrežami 326 novinárov. Aj tohto roku sa viac ako polovica väznených novinárov nachádza v piatich krajinách: Čína, Irán, Saudská Arábia, Egypt a Turecko. 

Všetci novinári (okrem jedného) v pozícii rukojemníkov sa ocitli v troch krajinách na Blízkom východe – v Sýrii, Iraku a Jemene. Medzi nimi je aj šesť zahraničných novinárov.

RSF v roku 2018 zaregistrovali tri nové prípady zmiznutých novinárov – dvaja z nich „sa stratili“ v Latinskej Amerike a jeden v Rusku.

Každoročné štatistiky týkajúce sa násilia a zneužívania novinárov zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc od roku 1995. RSF vypracúva svoju správu na podrobných informáciách, ktoré s istotou alebo s veľkou istotou umožňujú potvrdiť, že k zabitiu, zadržaniu, únosu alebo zmiznutiu uvedených novinárov došlo v priamom dôsledku ich žurnalistickej práce.