Ženy v meste
Pred 40 rokmi vymyslela mama nafukovací hrad pre svoju dcéru

Pred 40 rokmi vymyslela mama nafukovací hrad pre svoju dcéru

Obľúbenú atrakciu pre deti vymyslela podnikateľka Elisabeth Kolarik zo slávnej viedenskej rodiny. Prvý raz ju vystavili vo Viedni.

Redakcia Žien v meste · 5. júla 2017 · 2 min čítania

 

Bol to nápad, ktorý mal potešiť najstaršiu dcéru podnikateľky Elisabeth Kolarik, ale stal sa z neho vynález pre všetky deti sveta. Nafukovací hrad prvýkrát verejne vystavili pred 40 rokmi. Bolo to v roku 1977 vo Viedni.

Vynašla ho podnikateľka Elisabeth Kolarik zo slávnej viedenskej rodiny. Elisabeth je najmladšou dcérou Karla Kolarika, ktorý vo viedenskom Prátri založil najväčšiu pivnú záhradu Schweizerhaus.

 

Foto – TASR

 

Ako dieťa milovala skákanie

“Ako malá som rada skákala v postieľke a radosť zo skákania mi ostala,” povedala Kolarik pre rádio Wien. K myšlienke nafukovacieho matraca, na ktorom sa dá skákať, sa vrátila, keď sa jej narodila dcéra. Elisabeth Kolarik oslovila výrobcu obrovských balónov, ktoré sa napĺňajú teplým vzduchom. “Bol to Angličan, moja angličtina nebola najlepšia, ale nejako sme sa pochopili a povedal, že mi niečo také môže vyrobiť,” povedala. Ona si myslela, že objednala nafukovací matrac dvakrát štyri metre, ale v Anglicku nemajú metre, a tak jej dodali nafukovací hrad osem krát jedenásť metrov. Do detskej izby sa nevošiel.

A tak z nápadu do detskej izby, vznikla verejná atrakcia. “Spomínam si, že som na nafukovacom hrade skákala hodiny, aj keď pršalo,” spomína si dcéra Marianne.

 

Foto – TASR

 

Prvý raz ho videli vo Viedni

Nafukovací hrad umiestnili pred viedenskú radnicu, kde si ju želal dať vtedajší starosta Helmut Zilk. Elisabeth Kolarik nemala dosť peňazí, aby si  nápad nechala patentovať, ale vybudovala na ňom svoje vlastné podnikanie. Dnes si v jej firme môžete vybrať z 92 nafukovacích hradov. Najmenší vrátane motora stojí 550 eur, najväčší, ktorý má 14 krát 12 metrov stojí 9600 eur. 

Skákanie na hrade nadchlo celé generácie detí. To, čo vedia deti od malička, je už aj vedecky dokázané. Pri pohybe sa uvoľňujú endorfíny, pri skákaní sa tiež trénuje balanc, motorika a obratnosť. “Radosť pri skákaní nemá vekové ohraničenie,” dodáva Elisabeth Kolarik pre Wiener Zeitung.

 

Prečítajte si aj Deti by na koňoch nemali len jazdiť, ale aj sa o ne starať, hovorí šéfka jazdeckej školy

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Zistite po lete, či sa vraciate do práce alebo len do zvyku, radí koučka a mentorka Ivana Havranová

Po lete zažívame tzv. efekt nového začiatku, čo je čas zistiť, či nám oddych pomohol alebo cítime nepokoj z návratu do práce. Nespokojnosť v práci pritom nemusí automaticky znamenať zmenu zamestnania. Niekedy stačí zmeniť spôsob, akým v práci fungujeme. Koučka, mentorka a spíkerka IVANA HAVRANOVÁ radí, akú otázku si po lete treba položiť. Ivana Havranová

Miriam Zsilleová · 27. augusta 2026

Chcete v práci niečo zmeniť? 5 otázok, ktoré si položte ešte pred septembrom

Leto nám spomaľuje tempo a dáva odstup od každodennej pracovnej rutiny. Práve preto môže byť koniec prázdnin dobrým momentom zamyslieť sa, či sa po lete chceme vrátiť do práce presne tak, ako sme z nej odchádzali. Niekedy pritom netreba meniť prácu. Stačí zmeniť spôsob, akým v nej fungujeme. “September je zaujímavý mesiac, akoby prišiel nový

Miriam Zsilleova · 24. augusta 2026