Ženy v meste
Príbeh jadrovej expertky z Mochoviec ukazuje ženám, že sú technicky rovnako zručné ako muži

Príbeh jadrovej expertky z Mochoviec ukazuje ženám, že sú technicky rovnako zručné ako muži

Alena Vanková pracuje v jadrovej elektrárni od skončenia školy. Za takmer 15 rokov prešla piatimi pozíciami ako priekopníčka v mužskom odvetví. Podporuje mladé ženy, aby sa nebáli ísť študovať vedu a techniku.

Redakcia Žien v meste · 17. júna 2024 · 5 min čítania

Prvý blok Atómovej elektrárne Mochovce spustili v roku 1998. V tom čase Alena Vanková navštevovala posledné ročníky základnej školy. V rámci fyziky ich zobrali na exkurziu do čerstvo spustenej elektrárne. Jej fungovanie ju natoľko očarilo, že sa rozhodla svoju budúcnosť spojiť s jadrovou energetikou. Po gymnáziu sa prihlásila na Slovenskú technickú univerzitu na Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva. 

Po škole mala šťastie na súhru udalostí. V rámci plánov na spúšťanie 3. a 4. bloku v Mochovciach robili Slovenské elektrárne väčší nábor zamestnancov. Alena si podala prihlášku na svoju vysnívanú pozíciu operátorky blokovej dozorne. Viesť blokovú dozorňu, teda mozog jadrovej elektrárne, je práca, ktorú nedostane každý uchádzač. 

Alena Vanková – priekopníčka medzi ženami

Na blokovej dozorni, známej aj ako velín, operátori riadia a kontrolujú chod zariadení, neustále sledujú parametre, vyhodnocujú ich a reagujú na rôzne situácie, štartujú a odstavujú zariadenia – čerpadlá, ventilátory, turbínu, ako aj reaktor. Než sa z vás stane operátor či operátorka, musíte prejsť 1,5 ročným výcvikom, náročnými psychologickými testami, ktoré preveria sústredenosť, výkon, reakcie na stres a ďalšie dôležité schopnosti. 

Aby ste postúpili na post vedúceho či vedúcej reaktorového bloku, musíte mať minimálne 5 rokov skúseností s prácou v blokovej dozorni a prejsť všetkými potrebnými skúškami. Operátori a operátorky, si musia podobne ako piloti či pilotky lietadiel, licencie na prevádzku pravidelne obnovovať a precvičovať zručnosti a vedomosti na simulátore blokovej dozorne.

Alena Vanková uspela a spolu s dvomi kolegyňami sa napokon stali prvými ženami na pozícii operátoriek na Slovensku. 

Alena Vanková.  Foto – Slovenské elektrárne

Ako sama hovorí, na svojej profesijnej ceste sa nestretla s prekážkami, ktoré by muži na jej mieste nemuseli prekonať. Výzvou bola jedine materská dovolenka, aj na tú sa však vzťahujú rovnaké zákonné požiadavky pre ženy aj mužov. 

„Síce som bola doma len rok, ale pre obnovenie operátorskej licencie som si musela opäť prejsť  mesačným výcvikom na pracovnom mieste a úspešne absolvovať štátne skúšky,” spomína pre Ženy v meste Alena Vanková. Platnosť licencie operátora je tri roky, ak je operátor vo funkcii sústavne. „V súčasnosti je to ale už bežné aj u mužov, ísť na rodičovskú dovolenku, a rovnaký postup obnovovania licencie v takom prípade platí aj pre nich.”

Elektráreň je otvorená ženám

Alena postupne prešla aj na riadiace funkcie, kde sa stala doslova priekopníčkou medzi ženami na Slovensku. Najskôr bola vedúca oddelenia jadrovej bezpečnosti, čo je v jadrovej elektrárni kľúčová oblasť. Momentálne ako manažérka riadenia prevádzky riadi prevádzku dvoch blokov. Vďaka tomu vstúpila do histórie Slovenska ako prvá dáma, ktorá drží v rukách kľúče od prevádzky dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce.

Elektráreň je ženám otvorená. „Keď som nastupovala na jadrovú bezpečnosť ako vedúca, bola v tíme okrem mňa iba jedna žena. Keď som odtiaľ po troch rokoch odchádzala na prevádzku, tak nás už bolo šesť,” opisuje Alena Vanková zlepšenie v tejto oblasti. Zároveň dodáva, že operátorku na blokovej dozorni momentálne nemajú žiadnu, jedna je vo výcviku. Stále to nie je úplne bežné, a to ani v iných krajinách, aby tieto posty zastávali ženy. „Nie je to spôsobené tým, že by sme nechceli prijať ženy. Je to skôr kvôli tomu, že v ponuke pracovného trhu nie je dostatok žien, ktoré by spĺňali kvalifikačné kritériá na túto prácu.”

Dôležitá je osveta a ženské vzory

Alena by chcela motivovať ženy, aby sa zaujímali o využívanie jadrovej energie, prácu v elektrárni a štúdium technických smerov. Hovorí, že základom je vybrať si dobrú školu. „Kvalitnou štartovacou čiarou je gymnázium alebo stredná škola so zameraním na techniku,” odporúča Alena Vanková. „Samozrejme, v jadrovej elektrárni sa uplatnia aj iné odvetvia, napríklad absolventi štúdia chémie.”

Z vysokých škôl je podľa nej ideálna fakulta zameraná na techniku, ako napríklad elektrotechnická, strojnícka alebo materiálovo-technologická, prípadne na prírodné vedy ako matematicko-fyzikálna fakulta. Kľúčom, ako dostať ženy na technické vysoké školy, je podľa nej budovanie vzťahu u dievčat k vede a technike už na základných školách, ešte predtým, než si vyberú strednú školu. 

„Takisto je dôležité prezentovať ženy, ktoré sa dokázali uplatniť vo vede a technike, aby mali vzor a videli, že je možné sa presadiť aj v tejto oblasti, ktorá bola dlho považovaná za doménu mužov. A určite je nutné mať aj podporu rodiny a okolia. Verejnosť ešte stále nie je nastavená na to, že aj žena môže vykonávať technickú prácu,” hovorí Alena Vanková. „ Keď povie muž, že má vyštudovanú elektrotechnickú fakultu a pracuje v atómovej elektrárni, tak sa nad tým takmer nikto nepozastavuje. Keď to poviem ja, tak sa tomu väčšina ľudí čuduje.”

Za viac žien v jadrovej energetike

Alena Vanková chce motivovať ženy aj ako členka podsekcie Ženy v jadre Slovenskej nukleárnej spoločnosti, ktorá združuje ženy z jadrovej energetiky alebo z oblasti iného využitia jadrovej energie. 

Alena Vanková.  Foto – Slovenské elektrárne

 

Zúčastnila sa aj programu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, pomenovanom po Lise Meitner, rakúskej vedkyni, ktorá sa podieľala na objave štiepenia uránu. Vďaka programu spoznala ženy z celého sveta z rovnakej pracovnej oblasti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien Alena Vanková reprezentovala Slovensko na podujatí „Za viac žien v jadrovej energetike”.

Riadiť ľudí boli výzva

Pracovať na vedúcej pozícii nebol odjakživa jej sen. Na blokovej dozorni plánovala ako operátorka pracovať dlhšie a keď prišla ponuka na riadiacu funkciu, obávala sa, či na to má a či to zvládne. Napokon si povedala, že niektoré ponuky sa už nemusia zopakovať.

„Keď príde takáto ponuka, aj keď máte o sebe isté pochybnosti, treba ju prijať. Pretože ten, kto vám tú ponuku dal, si je vedomý toho, že nebudete hneď na začiatku všetko vedieť, ale verí, že sa to dokážete naučiť a zvládnete to,” hovorí Alena Vanková. „A vy to naozaj zvládnete. Nie je jednoduché vyjsť z komfortnej zóny, ale keď to urobíte, neskutočne vás to posunie,” hovorí Alena Vanková, ktorá je v 16. ročníku prestížnej ankety Slovenka roka 2024 zaslúžene nominovaná v kategórii Biznis a manažment.

Podporiť ju a zahlasovať za ňu v súťaži môžete už len do štvrtka 20.6. 2024 do 12:00 hod.  

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Zistite po lete, či sa vraciate do práce alebo len do zvyku, radí koučka a mentorka Ivana Havranová

Po lete zažívame tzv. efekt nového začiatku, čo je čas zistiť, či nám oddych pomohol alebo cítime nepokoj z návratu do práce. Nespokojnosť v práci pritom nemusí automaticky znamenať zmenu zamestnania. Niekedy stačí zmeniť spôsob, akým v práci fungujeme. Koučka, mentorka a spíkerka IVANA HAVRANOVÁ radí, akú otázku si po lete treba položiť. Ivana Havranová

Miriam Zsilleová · 27. augusta 2026

Chcete v práci niečo zmeniť? 5 otázok, ktoré si položte ešte pred septembrom

Leto nám spomaľuje tempo a dáva odstup od každodennej pracovnej rutiny. Práve preto môže byť koniec prázdnin dobrým momentom zamyslieť sa, či sa po lete chceme vrátiť do práce presne tak, ako sme z nej odchádzali. Niekedy pritom netreba meniť prácu. Stačí zmeniť spôsob, akým v nej fungujeme. “September je zaujímavý mesiac, akoby prišiel nový

Miriam Zsilleova · 24. augusta 2026

Cestujete na dovolenku s neplnoletým dieťaťom? Riskujete, že vás vrátia späť

Juraj Danielis cestuje so svojimi dvoma deťmi po celom svete. Je zvyknutý vopred si overiť podmienky vstupu, najmä pri exotickejších destináciách. Aj napriek tomu sa dostal do situácie, akú na cestách ešte nezažil. „Cestovali sme so synom do Namíbie, tešili sme sa na to rok. V Zurichu nás však obrátili a vrátili späť,“ hovorí pre

Miriam Zsilleová · 23. augusta 2026