Ženy v meste
RTVS si zaslúži viac, vy si zaslúžite viac

RTVS si zaslúži viac, vy si zaslúžite viac

Odísť z RTVS je jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote. Mám to tam rada a som tam siedmy rok. Vnútorne som presvedčená, že každá krajina potrebuje silné verejnoprávne médiá. Svoje novinárske miesto cítim práve tu. A predsa tu už nedokážem ďalej zostať.

Redakcia Žien v meste · 4. júna 2018 · 2 min čítania

 

Tento týždeň bol šialený. Jedenásť poctivých, odvážnych ľudí, sa rozhodlo dať výpoveď z práce, ktorú milujú. Spolu s nimi aj ja. Rozprávali sme sa o tom už mesiace. Zvažovali či, kedy a prečo odísť. Niekoľko dní sme písali text, a potom sme točili video.  Aj ma celkom pobavilo, že zasa nejakí ľudia konšpirujú, že je to profesionálne marketingové video. Nuž, sme novinári, robíme televíziu a myslím, že ju vieme robiť celkom dobre. Takže, ak 12 ľudí, ktorí robia roky s kamerou a strihom, robia video, nemôže to dopadnúť zle. Tak to proste je. Nám na to stačila jedna zrkadlovka, statív, dve a pol hodiny natáčania a macbook, na ktorom som to postrihala. Bol to šialený týždeň. Po všetkých stránkach. 

Odísť z RTVS je jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote. Mám to tam rada a som tam siedmy rok. Vnútorne som presvedčená, že každá krajina potrebuje silné verejnoprávne médiá. Svoje novinárske miesto cítim práve tu. A predsa tu už nedokážem ďalej zostať. Z inštitúcie, do ktorej som chodila rada, sa totiž stalo miesto, z ktorého každý z nás uteká. Atmosféra je tam totiž na nevydržanie. A ak vám šéfujú ľudia, ktorí dookola prinášajú témy, ktoré vám prídu ako zo zlého konšpiračného nenovinárskeho sna, ako dlho sa to dá vydržať? Žijeme mesiace v permanentnom konflikte. Po štvrtku cítim hlavne úľavu. 

 

Prečítajte si

Dvanásť redaktorov a redaktoriek podalo výpovede v RTVS

 

Cítim však aj smútok. Že sme prehrali boj, ktorý sa nám zdá principiálny a správny. Že prenechávame niečo, na čom sme makali roky, ľuďom, ktorým je to ukradnuté. Že aj keď bojujete, proti niektorým ľuďom sa jednoducho vyhrať nedá. Jednoducho niekedy môžete urobiť všetko správne a systém vás prevalcuje. Ešte stále mám pred očami nášho šéfa, ktorému ráno značná a dôležitá časť tímu povedala do očí, že s ním nebude ďalej pracovať, a on si klepe do telefónu. Nič. Žiadna reakcia. 

Za tieto mesiace som si o sebe vypočula veľa výmyslov a klamstiev. Písali mi stovky anonymov – vulgárnosti, hnus, nechutné nadávky. Ale písalo mi aj neskutočne veľa ľudí pod vlastnými menami – že nám držia palce, že si to vážia, a že ďakujú. Prišli nám všetkým stovky správ a za to vám všetkým ďakujeme. 

Interne žartujeme, že sa uvidíme v RTVS v lepších časoch. Nevieme, či to tak bude, ani v akom stave nájdeme o pár rokov RTVS. Stále tam ale zostávajú desiatky slušných a poctivých ľudí, ktorým držíme palce. Ktorí si zaslúžia lepších šéfov a lepšiu RTVS. Aj vy, koncesionári, si zaslúžite lepšiu RTVS. Ďakujeme, že vám to mnohým nie je jedno. 

 

Prečítajte si

Niekto strieľal na deti. Boli vraj hlučné

 

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026