
Slovenskej ekonomike patrí 18. priečka v Únii
Hrubý domáci produkt Slovenska posledných desať rokov rastie – polepšili sme si o necelú pätinu. Vyšplhali sme sa však len na 77 percent úrovne európskeho priemeru. Za nami je Poľsko aj Maďarsko, predbehli nás Česi.
Redakcia Žien v meste · 11. júla 2016 · 2 min čítania
BRATISLAVA. Hoci výkonnosť našej ekonomiky rastie, v rámci dvadsaťosmičky krajín Európskej únie sme sa umiestnili až na 18. mieste spolu s Portugalskom. Náš Hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani len 77 percent európskeho priemeru. Ukázali to údaje európskych štatistikov.
HDP nezachytáva úplne pocity obyvateľov o tom, ako sa im žije, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová, neberie totiž do úvahy výšku platov ani ceny v tej-ktorej krajine. „No jedine, ak sa ekonomike darí, rastie jej výkonnosť, tak sa môže lepšie dariť aj jej obyvateľom,“ hovorí.
V posledných rokoch rastieme
Dôležitá je však nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jej vývoj v čase, upozorňuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Keď sa však pozrieme na vývoj nášho HDP za posledných desať rokov, je zrejmé, že sa naša životná úroveň zlepšila, vysvetľuje.
V roku 2005 dosahoval HDP Slovenska prepočítaný na jedného obyvateľa len 59 percent priemeru Únie. „Toto obdobie môžeme označiť aj ako obdobie slovenského ekonomického boomu,“ hovorí Ondrová. Práve v tomto čase sme boli označovaní za európskeho tigra, dodáva.
Do roku 2008 sme si polepšili na 71 percent priemeru únie. Rast nášho HDP potom spomalila hospodárska kríza, no napriek tomu sme sa vlani dostali na 77 percent európskeho priemeru.

Prví a poslední
Na prvom mieste v európskom rebríčku sa umiestnilo Luxembursko. Hrubý domáci produkt tu dosahuje až 271 percent európskeho priemeru. „Luxembursko je malou krajinou s malým počtom obyvateľov, vysokým počtom zahraničných pracujúcich, ktorí prispievajú k tvorbe jeho HDP a navyše ťaží z rozvinutého sektora služieb,“ vysvetľuje Glasová. Za posledných desať rokov si tamojšia ekonomika polepšila o 30 percent.
Na druhom mieste je Írsko s 145 percentami priemeru Únie. Nasleduje Dánsko a Švédsko, Nemecko či susedné Rakúsko.
Z krajín V4 nás predbehlo jedine Česko, ktorého HDP dosahuje 85 percent európskeho priemeru.
V rámci európskej dvadsaťosmičky sa za Slovensko dostalo len deväť krajín. Medzi nimi napríklad Poľsko, Maďarsko s takmer 70-timi percentami európskeho priemeru. Na posledných priečkach je Rumunsko a Bulharsko, ktorých ekonomiky však od vstupu do Únie rastú.
Najvýraznejší prepad životnej úrovne za posledných 10 rokov zažilo Grécko – HDP sa tu prepadlo z vyše 91 percent na 71 percent. Zhoršenie životnej úrovne približne o desatinu pocítili aj Cyperčania, Briti, Taliani či Španieli.
Prečítajte si aj V regióne sme najdrahší, v Únii zase jedna z lacnejších krajín
Mohlo by vás zaujímať
4 najčastejšie otázky, ktoré riešia mamy pred návratom do práce. Máš ich v hlave aj ty?
Aké sú 4 najčastejšie otázky, ktoré riešia mamy pred návratom do práce? Tu je zhrnutie od Digitálnej Univerzity, ktorá ponúka nové kurzy.
PR · 27. augusta 2026
Zistite po lete, či sa vraciate do práce alebo len do zvyku, radí koučka a mentorka Ivana Havranová
Po lete zažívame tzv. efekt nového začiatku, čo je čas zistiť, či nám oddych pomohol alebo cítime nepokoj z návratu do práce. Nespokojnosť v práci pritom nemusí automaticky znamenať zmenu zamestnania. Niekedy stačí zmeniť spôsob, akým v práci fungujeme. Koučka, mentorka a spíkerka IVANA HAVRANOVÁ radí, akú otázku si po lete treba položiť. Ivana Havranová
Miriam Zsilleová · 27. augusta 2026
Chcete v práci niečo zmeniť? 5 otázok, ktoré si položte ešte pred septembrom
Leto nám spomaľuje tempo a dáva odstup od každodennej pracovnej rutiny. Práve preto môže byť koniec prázdnin dobrým momentom zamyslieť sa, či sa po lete chceme vrátiť do práce presne tak, ako sme z nej odchádzali. Niekedy pritom netreba meniť prácu. Stačí zmeniť spôsob, akým v nej fungujeme. “September je zaujímavý mesiac, akoby prišiel nový
Miriam Zsilleova · 24. augusta 2026



