Cigaretový salónik áno, detský kútik nie. Slovenský parlament je druhý najhorší v EÚ

Slovenský parlament je vytvorený pre mužov. Bežne sa v ňom objavuje sexizmus, spochybňovanie odbornosti žien, veková a rodová diskriminácia. Nevhodné správanie či sexuálne obťažovaním pociťujú poslankyne – matky malých detí.

V parlamente nájdete cigarový salónik, ale detský kútik nie. Parlament  nie je rodovo neutrálny priestor. Výskum OZ Bez sexizmu ukázal, že aktuálny spôsob fungovania Národnej rady Slovenskej republiky sťažuje zosúlaďovanie práce a rodiny – najmä ženám s deťmi – a vytvára prostredie, v ktorom sa bežne objavuje sexizmus, spochybňovanie odbornosti žien, veková a rodová diskriminácia aj nedostatočná ochrana pred nevhodným správaním či sexuálnym obťažovaním, čo je osobitne vypuklé v prípade poslankýň – matiek malých detí. 

Slovenský parlament je druhý najhorší v EÚ

V hodnotení rodovej citlivosti parlamentov (EIGE, 2023) získala Národná rada SR 14 bodov zo 100 – druhé najhoršie miesto v EÚ. OZ Bez sexizmu chcelo zistiť, čo sa za tým číslom skrýva. 

Od septembra 2025 do júla 2026 realizovali rodový výskum o práci, moci a atmosfére v NR SR. Analyzovali dáta a dokumenty parlamentu, oslovili dotazníkom poslankyne, poslancov aj poslanecké asistentky a viedli hĺbkové rozhovory s poslankyňami naprieč politickým spektrom, s asistentkami aj so zamestnankyňou Kancelárie NR SR.

Zistili, že dôsledky fungovania parlamentu, ktoré nerešpektuje zásady zosúlaďovania súkromného a pracovného života, sa netýkajú len poslancov a poslankýň, ale aj asistentiek a asistentov a zamestnanectva Kancelárie NR SR. Poslankyne sa pohybujú v prostredí, kde sú prísnejšie hodnotené, častejšie spochybňované a vystavené dvojitému metru. Ak sú príliš emotívne, sú diskvalifikované, ak sú vecné a racionálne, bývajú oceňované najmä preto, že sa približujú predstave „ideálneho“ politika, ktorá vznikala v prostredí dlhodobo ovládanom mužmi. 

Aj zdanlivo pozitívne hodnotenia preto nemusia odrážať prijatie žien v politike, ale skôr ocenenie ich schopnosti prispôsobiť sa pravidlám prostredia vytvoreného podľa mužskej normy. 

Parlament bez sexizmu 

Najzávažnejšie zistenia: 

• ženy zostávajú v NR SR dlhodobo podreprezentované a bez systémových opatrení sa tento stav mení veľmi pomaly ; v roku 2023 bolo zvolených 33 poslankýň zo 150 mandátov, teda 22 %, čo stále nedosahuje ani tzv. kritických 30 %

• parlamentné fungovanie znevýhodňuje najmä osoby, ktoré sa starajú o deti a závislých členov rodiny, pričom najvýraznejšie ovplyvňuje poslankyne, ale aj asistenstvo NR SR a Kanceláriu NR SR; poslankyne opakovane opisovali nočné rokovania, nepredvídateľný harmonogram a skracovanie prestávok ako prekážku zosúlaďovania práce a súkromného života; 

• sexistické, znevažujúce a zastrašujúce správanie nie je ojedinelé, no parlament naň nemá funkčné a dôveryhodné mechanizmy nahlasovania a riešenia; v dotazníku uviedlo skúsenosť so sexistickým správaním 9 z 10 poslankýň a 8 z 10 zaznamenalo aj obmedzovanie prístupu k informáciám alebo rokovaniam

• etický kódex ani rokovací poriadok nereflektujú riziká spojené so sexistickým správaním, diskrimináciou, šikanou a sexuálnym obťažovaním v parlamente

• pracovné podmienky poslaneckého asistenstva sú nastavené neisto a bez primeranej pracovnoprávnej ochrany, jasných pravidiel a účinných mechanizmov riešenia šikany, diskriminácie či sexuálneho obťažovania; takmer polovica responden- tiek (6 z 15) uviedla, že nevhodné správanie alebo stresujúca atmosféra ovplyvnili ich pracovný výkon alebo psychickú pohodu, pričom 4 z nich uvažovali o odchode z pozície

• perspektíva rodovej rovnosti je v prijímanej legislatíve a rozpočtových rozhodnutiach prítomná len formálne, ak vôbec. Ak má byť parlament dôveryhodnou demokratickou inštitúciou pre celú spoločnosť, nestačí hovoriť o rovnosti v abstraktnej rovine. 

Príďte s nami diskutovať na túto tému:

Rodovo citlivý parlament si vyžaduje konkrétne systémové opatrenia: 

• vypracovanie akčného plánu rodovej rovnosti pre poslanectvo aj zamestnanectvo Kancelárie NR SR;

• zavedenie mechanizmu nahlasovania a riešenia diskriminácie, šikany a sexuálneho obťažovania; 

• úprava podmienok výkonu mandátu tak, aby boli zlučiteľné so starostlivosťou o deti a iných členov domácnosti, vrátane možnosti čerpania materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky prostredníctvom systému dočasného zastupovania

• úprava etického kódexu a rokovacieho poriadku s cieľom posilniť ochranu pred diskrimináciou, šikanou, sexistickým správaním a sexuálnym obťažovaním

• posilnenie pracovnoprávnej ochrany asistentiek a asistentov

• dôslednejšie uplatňovanie rodového hľadiska pri tvorbe legislatívy a verejných politík. 

Výskum ukázal, aké podmienky slovenský parlament vytvára pre výkon politickej moci, práce a participácie a koho tieto podmienky podporujú alebo naopak znevýhodňujú. Práve charakter týchto podmienok rozhoduje o tom, či parlament zostane inštitúciou prispôsobenou úzkej predstave „ideálneho“ politika, alebo sa bude rozvíjať ako demokratická inštitúcia, ktorá vytvára bezpečné, spravodlivé, inkluzívne prostredie otvorené demokratickej rozmanitosti. 

Akčný plán rodovej rovnosti predstavuje príležitosť premeniť zistenia výskumu na konkrétne systémové zmeny. Môže vytvoriť spoločný rámec pre implementáciu navrhovaných opatrení – od zlepšenia pracovných podmienok a ochranných mechanizmov, cez podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života až po dôslednejšie uplatňovanie rodového hľadiska pri tvorbe legislatívy a verejných politík. 

Rodovo citlivý parlament nevzniká jednorazovým rozhodnutím, ale dlhodobou a systematickou prácou. Akčný plán rodovej rovnosti môže byť prvým krokom k tomu, aby sa slovenský parlament zmenil.

h