Spoločníčka samota

 

Samota je pre mnohých ľudí úplne odstrašujúca. Znamená pocit opustenia, žiaden sociálny kontakt, osamelí ľudia sú vnímaní ako podivíni, ktorých treba poľutovať. Keď sme v produktívnom veku a máme malé deti, tak samotu považujeme za nedosiahnuteľný luxus. Naše deti sú stále okolo nás. Tmolia sa popod nohy, chodia s nami na toaletu, aj do kúpeľne. Asi milliónkrát za deň sa niečo opýtajú, potrebujú neustálu pozornosť a interakciu. Vtedy si častokrát vzdychneme, ako by sme potrebovali aspoň chvíľku pre seba. Chvíľku samoty, ticha, bez iných ľudí, byť iba samé so sebou.

Postupne deti odrastú a doma trávia stále menej času. Prichádza čas pre nás, aby sme sa mohli venovať svojmu životu, svojím veciam, svojím myšlienkam. No zrazu sa cítime akosi osamelo. Zrazu je byt príliš tichý, zrazu sme tu iba my a či chceme alebo nechceme, musíme sa zaoberať sebou. Niekto od samoty utečie. Začne tráviť čas s množstvom kamarátov, prípadne sa naplno ponorí do práce, venuje sa koníčkom. No aj tak občas na nás pocit osamelosti doľahne. Je to asi úplne prirodzené, že v istom veku, medzi 40 – 50 dostávame šancu a priestor na premýšľanie o sebe. Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. No schválne, koľkokrát v živote ste boli naozaj iba sami so sebou?

 

Prečítajte si

Deti sú len hostia v našom dome

 

Samota sa dá totiž celkom dobre využiť ako forma osobnostného či duševného rozvoja. No treba sa ňou zaoberať. Sami so sebou sú často ľudia, ktorí meditujú, sami bývajú pútnici, mnísi v kláštoroch často pobývajú v tichu a samote. Samota vie byť vynikajúca učiteľka. Núti nás nehľadať iné veci, o ktoré sa možno zachytiť, dáva nám možnosť iba byť. Bez kontaktov v mobile, bez zavesenia na facebooku, bez seriálov a filmov, bez kávičkovania s kamarátkou, bez drhnutia bytu, bez kopkania v záhrade. Žiadne iné činnosti, iba vy. Dávam si niekedy také cvičenia, že na celý deň odpojím všetky komunikačné kanály a iba som. Vnímam čo potrebujem, svoje telo, snažím sa upokojiť rozbehnuté myšlienky.

Ťažší level je odísť do samoty niekam preč. Zatvoriť sa napríklad v chate uprostred lesa bez signálu a praktikovať pár dní ticha, komunikovať iba so sebou a s prírodou. Prečo je to ťažké? Samota totiž prináša a otvára veľké veci zvnútra. A častokrát to môže byť aj veľmi náročné a nepríjemné. Samota nám nedovolí od týchto vecí uhnúť, ani sa o ne podeliť a časť nákladu hodiť na niekoho iného. Keď zostanete v samote a tichu pár dní a neutečiete od toho, začnú sa diať veľké veci.

Ak sa rozhodneme vyskúšať v odpojení a samote dlhší časový úsek, bude to mať rôzne štádiá, ale určite sa oplatí nimi prejsť. V niektorých kultúrach a náboženstvách je pobyt v ústraní najvyšším duchovným cvičením. Ak vám život niečo také umožní, alebo si to doprajete vy sami, znamená to, že zvládnete aj v živote veľké veci.

Byť sama, ale nemusí znamenať byť osamelá. Lebo samota je dobra spoločníčka.

 

Prečítajte si

Krízové manažérky a čierna kronika​​​​​​​