Zelený manžel pri pôrode

Poznáte to. Čakáte svoje prvé dieťa, prežívate svoje prvé tehotenstvo a dosť sa bojíte, čo vás čaká na pôrodnej sále. Ako nevyhnutnú pomoc si vyžiadate (niekedy aj s trochou vydierania) osobu, sebe najbližšiu a za to všetko zodpovednú – manžela.

Niektorí odmietnu, niektorí sa ošívajú a iní sa tešia. Môj bol z tretej kategórie. Obaja sme v mladíckej naivite očakávali nejakú krátku epizódku, kde najhorším zážitkom bude asi nastrihnutie hrádze. Ešteže vám určité veci kolegyne prezradia, až už keď ste v tom. Aj to o tom odstrekovaní materského mlieka do priekopy počas jazdy autom.

V tú osudnú noc sme veľa nenaspali. Aspoň teda moja zákonná polovička. Ako naschvál práve v ten deň kuchárky hviezdili a v práci obed „nesadol“ asi tak päťdesiatim  ľuďom. Celú noc strávil v kŕčoch na WC. Niekedy nad ránom som sa pridala ku nemu aj ja. Asi tak o piatej ráno konečne zaľahol do postele, keď tu som ho vyrušila vetou: „Vstávaj, ja rodím!“

 

Prečítajte si

Film, ktorý ukazuje realitu v našich pôrodniciach, chcela nemocnica stopnúť

 

„Dnes nie, prosím ťa, dnes nie!“, znela jeho nadšená odpoveď. Veru som si posedela hodinku na taške a myslela som, že tam aj porodím, kým sa môj drahý vhodne obliekol. Vystresovaný mi vyťahoval najprv oblek, potom vlnený sveter, že čo si má ku takému pôrodu obliecť. Ja som mala kontrakcie našťastie zatiaľ len šteklivé, zato jeho také určite neboli, aspoň podľa tých stonov.

Cestou v aute som od smiechu ani nevládala sestre povedať, čo som chcela, pôrodné vzdychy sa ozývali spoza volantu. Vonku pred pôrodnicou sme sa ešte  stihli spiklenecky dohodnúť, že v záujme pripustenia manžela do pôrodnej sály jeho (asi) virózu pred personálom zatajíme.

Keď som celá vysmiata zvonila sestrám na sálu, že dnes mám termín, chceli ma poslať domov. Lenže ja som už mala pravidelné kontrakcie, to len pohľad na môjho muža ma tak rozosmieval, že mi neverili. Samozrejme, prvé čo urobil, bolo, že sa dvojmetrový vrhol okolo krku chuderke sestričke so slovami: „Sestrička, ja mám strašnú hnačku! Zachráňte ma!“ No hotový James Bond.

Počas čakania na lekára v predsieni by bol aj na nohách zaspal, tak sa rozhodol, že to prekoná. Začal tam cvičiť, drepovať, krútiť sa. Sestričky nechápali, alebo chápali, že si pomýlil poschodie. A boli by ho možno aj odviedli, keby ho nezachránil náš úžasný pôrodník. Ten mu hneď zbehol po minerálku, novinky, pláštik, ukázal mu služobný záchodík a dokonale sa o neho postaral. Pocit, že toto je môj deň a Vy ste tu pre mňa, sa záhadne vytrácal.

 

Prečítajte si

Je na čase počúvať ženy. Včera bolo neskoro

 

Potom manžela doviedli ku mne do takzvanej „vzdychárne“, kde boli tri postele a jeden písací stôl. Pridelili mi tu jedno lôžko, na ktoré sa muž natešený ihneď zvalil s nohami natiahnutými do cesty sestrám a začal ale STRAŠNE HLASNO chrápať. Naozaj, ja spávam so štupľami.  Personál len neveriacky pozeral, po čase mi jedna sestra káravo prikázala, že už si musím ľahnúť na svoju posteľ ja, aby ma mohli nasnímať. Hm, postojačky to asi nejde.

Prebudila som ho, presunul sa k písaciemu stolíku k novinkám. Ľahla som si, aby mi nasnímali odozvy srdca dieťaťa a zrazu pozerám, manžel v polohe hodinár na stolíku zase brutálne nahlas chrápe. Smiala som sa, až sa mi brucho celé natriasalo, tak som ho radšej vyhnala preč, nech mi to dobre zmerajú.

Postupne, ako som prechádzala cez jednotlivé fázy pôrodu, mi bol naďalej veľkou oporou. Vedel totiž úplne dopodrobna s pôrodníkom rozberať výhody Mercedesov oproti iným autám. Teraz neviem, či som to „Haló, ja tu rodím!“ povedala aj nahlas.

Pekne nahlas som bola o čosi neskôr, keď sa veci dosť skomplikovali. Celá nemocnica sa prišla na mňa pozrieť. Dokonca mi dávali aj kyslík, manžel sedel za mojou hlavou a mal mi pridržiavať masku. Muselo to vyzerať veľmi vtipne, keďže ju prikladal striedavo sebe a mne. Asi mu to nepomohlo. Pred záverečnou fázou totiž zahlásil: „Ešte moment!“. Odbehol, pribehol a išli sme na to.

Nakoniec sme dobre skončili, vďaka môjmu úžasnému pôrodníkovi obaja zdraví, manžel zelený. Všetka česť, že počas celého toho mordovania neodpadol.  Bežne sa mu to stáva pri odbere krvi. Alebo keď si „vážne poraní“ vreckovým nožíkom palec a chce sa s rankou predbiehať na pohotovosti pred dolámaného lyžiara. Ale asi je naozaj trochu zbytočne precitlivený, prestrihnúť pupočnú šnúru odmietol. Padavka:)

 

Prečítajte si

Nemocnica spochybňuje film o pôrodoch. Prepustí však lekára, chce rekonštruovať toalety aj sprchy​​​​​​​