Najskôr jej dovolili nakrúcať, ako v našich nemocniciach prichádzajú deti na svet, no keď bol dokumentárny film hotový, nemocnica sa snažila, aby ho nikto nevidel. Vyhrážkami ho chceli stopnúť. Neúspešne. Hodinový film Medzi nami, ktorý ukazuje bežnú prax v pôrodniciach na Slovensku, bude mať svoju premiéru na festivale Jeden svet v pondelok 16. októbra o 20. 00 h v bratislavskom kine Mladosť.

„V tomto filme nie je nová téma, neprinášame nič prevratné, nehovoríme o niečom, o čom ešte nikto nehovoril. Sú to známe veci, len sme ich ukázali,“ hovorí režisérka Zuzana Límová o svojom filme, ktorý ukazuje odvrátenú tvár nášho pôrodníctva. Vyhrážky nemocnice ho zablokovali na niekoľko mesiacov. Avšak Límovej vyjadrujú svoju podporu filmári, odborníci aj bežní ľudia a o film je záujem v mnohých zahraničných krajinách. Len lekárom sa nepáči ako ich film ukazuje.

 

Ukážka z filmu Medzi nami.  Foto - youtube.com

 

V pôrodniciach sa porušujú práva žien

„Hovorí sa, že pôrodnica je výkladná skriňa zdravotníctva. To, ako sa rodia deti na svet, zasahuje celú spoločnosť, jednak preto, že všetci sme sa nejako narodili a tiež aj z hľadiska ekonomiky, pretože následky týchto pôrodov potom musíme riešiť,“ vysvetlila Límová, prečo chcela na verejnosti otvoriť diskusiu o pôrodoch. Jej film zaznamenáva snahu žien udržať si vlastnú dôstojnosť počas pôrodu, čo ale pri praktikách v našom zdravotníctve vôbec nie je jednoduché. Dopĺňajú ho zábery zachytené počas všedných dní v štátnej nemocnici v Bratislave a rozhovory s personálom.

Film ukazuje traumatické zážitky žien z pôrodu, cynické správanie niektorých zdravotníkov, škodlivé praktiky, ktoré sa v našich pôrodniciach bežne vykonávajú aj keď vo vyspelých krajinách od nich už dávno upustili a v neposlednom rade najmä závažné porušovanie ľudských práv žien. Že to v našich pôrodniciach väčšinou funguje naozaj takto, potvrdila aj právnička špecializujúca sa na ľudské práva žien Janka Debrecéniová, spolutvorkyňa publikácie Ženy-matky-telá, ktorá na škodlivé praktiky a porušovanie práv v pôrodniciach komplexne poukázala už v roku 2015.

 

Právnička špecializujúca sa na ľudské práva žien Janka Debrecéniová.  Foto - archív ZVM

 

Ako sa vzdelávajú medici?

„Otázka teraz je, čo s tým? Žiaľ, veľmi vypuklo sa nám ukázalo, že zdravotníci a zdravotníčky naozaj nevedia nič o ľudských právach a nemajú k tomu ani prirodzený cit. Je to systémová záležitosť a tiež vec vzdelávania. Oni sa to nikde neučia. Druhá vec je, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,“ hovorí právnička Debrecéniová.

Spolu s ľudskoprávnou aktivistkou, ktorá sa špecializuje na rôzne aspekty pôrodnej starostlivosti, Zuzanou Kriškovou poukazujú na to, že je nevyhnutné zmeniť vzdelávanie budúcich lekárov. Pretože hoci Svetová zdravotnícka organizácia už od roku 1996 hovorí, že žena má mať pri pôrode možnosť vybrať si takú polohu, aká jej vyhovuje, učebnica pre budúcich lekárov z roku 2014 uvádza, že žena rodí na chrbte s prikurtovanými (vyviazanými hore) nohami. Podľa zákona má pritom každý právo na to, aby mu bola poskytnutá čo najlepšia zdravotná starostlivosť, ktorá je v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy.

 

Foto - jedensvet.sk

 

Prečo to nezmenia sami lekári?

Slovenskí lekári sa nemôžu vyhovárať, že nevedia o tom, že poloha na chrbte nie je pri pôrode najvhodnejšia alebo že rutinný nástrih hrádze sa vo vyspelých krajinách už dávno neodporúča. Mnohí z nich študovali či stážovali v zahraničí, chodia na medzinárodné konferencie a množstvo informácií môžu získať aj z medzinárodných lekárskych časopisov. Prečo teda nevhodné postupy u nás nezmenia?

Mladí lekári, ktorí si toto všetko uvedomujú, sa možno boja ozvať. „Na Slovensku nemáme vypracované štandardy k pôrodom. Funguje to tak, že v každej pôrodnici určuje pravidlá primár. A keď on napríklad povie, že každá prvorodička bude nastrihnutá, tak bude nastrihnutá. Pod primárom je starší lekár, potom je atestovaný lekár a mladý lekár. Tá hierarchia v nemocniciach funguje veľmi silno. A paradox je, že mladý lekár, ktorý práve vyšiel zo školy a nemá žiadne skúsenosti, je nadriadený pôrodnej asistentke s 25-ročnou praxou,“ konštatuje Zuzana Krišková.

 

Graf - archív ZVM

 

Dočkáme sa zmien?

Dokumentárny film Medzi nami veľmi dobre ukazuje, ako to v našich pôrodniciach funguje v praxi. Jeho cieľom bolo vyvolať verejnú diskusiu a tým snáď aj zmeny, ktoré by boli prospešné všetkým. Otázne je, či sa to naozaj podarí, keď zatiaľ jedinou reakciou zdravotníkov bola snaha film stopnúť.

„Pôrodným filmom sa vyhýbam, nechcem sa pozerať na utrpenie a bolesť rodiacich žien. Oceňujem, že film nie je o tom. Pracuje s obrazom, bezútešná nemocnica, okolo paneláky, všetko sivé, nič sa nemôže zmeniť, pretože chýbajú peniaze, kapacity, ženy niekedy rodia na chodbách, hysterkám dáme na papuľu. Rodenie žien zobrali do rúk chirurgovia, ktorí sú prepracovaní a vyhorení. Koncepcia návratu k prirodzeným pôrodom Michela Odenta – pôrodníka a pôvodne chirurga – sa presadila všade v kresťanskej civilizácii, mimo postkomunistického sveta. Prečo slovenské ženy, ak na to majú, chodia rodiť do Rakúska a české do Nemecka? Film je neobvyklý a výborný v tom, že nemanipuluje. Konfrontuje dva zúčastnené pohľady na rovnakú vec a ukazuje, ako sú od seba vzdialené, upozorňuje na ich vzájomné nepochopenie a nedôveru. Tým by mala začať diskusia a nie jej potlačením. Vzájomná dôvera je základ,“ uviedla na margo filmu uznávaná filmárka Zuzana Piussi.

 

Prečítajte si aj Jeden pohár alkoholu počas tehotenstva môže dieťa poznačiť na celý život