Znie to ako dva vzdialené svety. Spája ich však snaha ukázať mladým ľuďom, že podnikanie môže byť viac než len cesta k zisku. Skúsenosti z rozvojovej spolupráce, ktoré ešte donedávna patrili najmä do prostredia mimovládnych organizácií a zahraničných projektov, sa dnes dostávajú aj do obchodného vzdelávania na stredných školách.
Organizácia Hekima v spolupráci so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania prepája študentov a študentky s podnikateľmi a podnikateľkami z praxe. Ukazuje im, ako môže biznis reagovať na globálne výzvy od chudoby cez klimatickú zmenu až po postavenie žien v spoločnosti.
Hodina podnikania cez Cvičnú firmu
Deje sa to prostredníctvom predmetu cvičná firma, v ktorom si mladí ľudia počas školského roka skúšajú viesť vlastný podnik od tvorby produktov cez marketing až po rozhodovanie o hodnotách a smerovaní firmy. V jeho inovovanej podobe Cvičná firma 2.0 sa do výučby dostali aj témy, ktoré sa v podnikateľskom vzdelávaní dlho prehliadali, napríklad udržateľnosť, rodová rovnosť či globálne súvislosti podnikania. Kým v minulosti sa cvičné firmy zameriavali najmä na simuláciu zisku a obchodných procesov, dnes pracujú aj s otázkami spoločenského dopadu a zodpovednosti.
„Mladí ľudia dnes vstupujú do sveta, kde podnikanie ovplyvňuje oveľa viac než len ekonomiku. Preto sme do výučby priniesli témy ako udržateľnosť, rovnosť či globálne súvislosti, aby študenti chápali širší kontext svojich rozhodnutí,“ hovorí Ivana Uličná, zakladateľka organizácie Hekima.
Do vyučovania vstupujú aj podnikatelia a podnikateľky z praxe, ktorí so študentmi spolupracujú na ich projektoch a pomáhajú im prepájať podnikateľské rozhodnutia s témami spoločenského dopadu. Pre študentov a študentky tak rozvojové vzdelávanie neznamená len teoretické diskusie o globálnom Juhu či nerovnostiach vo svete. Skúšajú si, ako môže vyzerať podnikanie postavené na hodnotách, spolupráci a zodpovednosti voči spoločnosti.
„Keď sa mladí ľudia stretnú s ľuďmi, ktorí tieto témy žijú v praxi, zrazu pochopia, že globálne problémy nie sú vzdialené. Vidia, že aj malé podnikateľské rozhodnutia môžu mať reálny dopad,“ hovorí Ivana Uličná, zakladateľka organizácie Hekima.
Na hodinách cvičnej firmy študenti nepočúvajú len klasické prednášky. Diskutujú, kladú otázky, analyzujú rozhodnutia z praxe a konzultujú vlastné podnikateľské nápady. Práve v tomto kontexte zaznel aj príbeh projektov z Nigérie – ako príklad toho, ako môže podnikanie reagovať na environmentálne a spoločenské výzvy.
Keď sa globálne skúsenosti dostanú priamo do vyučovania
Počas hodiny cvičnej firmy sa študenti a študentky stretli s podnikateľkou Katarínou Duchovnou, ktorá do triedy priniesla osobnú skúsenosť z Nigérie. Katarína Duchovná založila firmu Dukaty Property, ktorá implementuje environmentálne projekty, a tiež organizáciu Onetribe Fundation, ktorej cieľom je vzdelávaním pomôcť poraziť chudobu, dosiahnuť sociálnu spravodlivosť, a bojovať za ženy a dievčatá. Namiesto teoretických prezentácií rozprávala o konkrétnych rozhodnutiach, chybách aj dilemách, ktoré prináša podnikanie v odlišnom kultúrnom a ekonomickom prostredí.
„Mladí ľudia si veľmi vážia, keď za nimi príde niekto z praxe. Zrazu vidia, že podnikanie nie je len o zisku, ale aj o tom, aký má dopad na ľudí a spoločnosť,“ hovorí.
Stretnutie pritom nebolo jednorazovou prednáškou. Počas viacerých kontaktov pracovala so študentmi formou diskusií a mentoringu – reagovala na ich nápady, kládla doplňujúce otázky a spoločne hľadali, ako do podnikateľských modelov premietnuť udržateľnosť, férovosť a spoločenskú zodpovednosť. Príbeh, ktorý študenti počuli, však nezačínal na Slovensku, ale v subsaharskej Afrike.
Podnikať v prostredí, ktoré nepoznáme
Prvý projekt Kataríny Duchovnej vznikol ešte v Ugande a bol čisto neziskový – v spolupráci s detským domovom sa snažili podporiť vzdelávanie, kvalitu bývania a celkovú životnú úroveň detí. Prebiehal v rokoch 2020 – 2021, teda v čase pandémie, keď sa nedalo cestovať.
Nigéria pre ňu nebola „vysnívaná destinácia“, skôr výzva. „Na Slovensku má často povesť nebezpečnej a nevyspytateľnej krajiny. Práve to vo mne vzbudilo zvedavosť. Chcela som si vytvoriť vlastný obraz a overiť si, či sa aj v takomto prostredí dá robiť zmysluplný projekt s reálnym dopadom,“ vysvetľuje.
Keď hľadala možnosti financovania, vstúpila do spolupráce so SlovakAid ako firma – cez výzvu na PPP projekty určené pre podnikateľské subjekty. Ako sama hovorí, dôležitý pre ňu bol model, ktorý nebude stáť len na jednorazovej pomoci.
„Nikdy som nechcela financovať projekty na citovej manipulácii darcov či jednorazových zbierkach. Dávalo mi zmysel vytvoriť systém, kde podnikanie pomáha financovať sociálne aktivity a kde viem osobne niesť zodpovednosť za to, ako projekt funguje,“ hovorí.
Podnikateľský príbeh ako učebný príklad
Duchovná otvorene hovorí aj o širšom kontexte krajiny, v ktorej pôsobí. Podľa jej osobnej skúsenosti je Nigéria miestom obrovského potenciálu, ale aj výrazných systémových výziev.
„Často som mala pocit, že malé, adresné projekty dokážu priniesť konkrétnejší dopad v porovnaní s niektorými veľkými iniciatívami, ktoré sa k ľuďom dostávajú len nepriamo,“ opisuje svoju perspektívu z terénu.
Téma životného prostredia bola pre ňu prirodzená. Počas ciest ju zasiahlo množstvo plastového odpadu v uliciach. „Keď som cestovala, bolo to doslova šokujúce. Človek má pocit, že systém zlyhal,“ hovorí. Postupne sa z toho stala podnikateľská príležitosť aj konkrétne riešenie.
„Uvedomila som si, že ak má projekt fungovať, musí byť jednoduchý, praktický a zrozumiteľný. Plastový odpad bol všade – možno práve preto, že ešte nemal hodnotu. Keď sme mu tú hodnotu dali a začali sme ho vykupovať, situácia sa začala meniť,“ vysvetľuje.
Projekt nazvala Nigeria Green & Clean. Fungoval jednoducho: plastové fľaše a mikroténové vrecká sa zbierali v komunitách, hoteloch, reštauráciách aj na uliciach. Následne sa zhromažďovali na zbernom mieste, triedili a lokálny partner ich spracoval na plastovú drť, ktorá sa ďalej využívala – napríklad na výrobu plastových pásov používaných v stavebníctve a logistike.
Za dva roky sa podľa nej podarilo vyzbierať viac ako 36 ton plastového odpadu. Projekt zároveň priniesol nové pracovné príležitosti a pravidelnejší príjem pre miestnych ľudí.
Dôležitý rozmer mala aj podpora žien. „Ekonomická nezávislosť je podľa mojej skúsenosti jedným z najúčinnejších nástrojov, ako zlepšovať postavenie žien a znižovať ich zraniteľnosť,“ hovorí. Projekt zamestnal viac ako 60 ľudí, z toho 17 žien.
Najnáročnejšia bola infraštruktúra. „Elektrina ide často len pár hodín denne, ak vôbec. A bez infraštruktúry sa podniká veľmi ťažko,“ dodáva.
Príklady z Nigérie sa pritom stali priamo súčasťou mentoringu v triede. So študentmi analyzovala konkrétne rozhodnutia od výberu partnerov a procesov až po to, ako komunikovať hodnoty značky. Spoločne diskutovali, ako môže podnikanie reagovať na environmentálne a spoločenské výzvy aj v slovenskom kontexte.
Čo si z príbehu odniesli študenti cvičnej firmy
Svoje skúsenosti preniesla aj do spolupráce so študentskou cvičnou firmou Escape Open Door v Starej Ľubovni, ktorá sa venovala udržateľnosti a regionálnemu cestovnému ruchu. Mentoring mal praktickú podobu: študenti konzultovali svoje kroky, dostávali spätnú väzbu a zároveň sa učili klásť si otázky, ktoré v podnikaní často zostávajú bokom, napríklad aký dopad má ich nápad na ľudí, komunitu či prostredie.
„Videli, že hodnoty sa dajú preniesť do reálnych rozhodnutí. Bolo zaujímavé sledovať ich otázky aj to, ako premýšľajú o podnikaní,“ hovorí Duchovná.
Práca so študentmi jej priniesla aj pohľad na myslenie mladej generácie. „Bolo to pre mňa vhľad do toho, ako premýšľajú. Zároveň ma tešilo, keď boli aktívni, zvedaví a otvorení, bola radosť podporovať ich sebavedomie a pripomínať im, že robiť chyby je normálne,“ dodáva.
Podnikanie ako nástroj učenia aj spoločenskej zmeny
Podobné spolupráce menia dynamiku vyučovania. Študenti nepracujú len s učebnicovými príkladmi, ale konfrontujú vlastné nápady s reálnymi skúsenosťami z praxe. Aj vďaka tomu začínajú vnímať podnikanie ako nástroj, ktorý môže prispieť k pozitívnej zmene v spoločnosti.
Rozvojová spolupráca tak prestáva byť vzdialenou témou z titulkov či učebníc a postupne vstupuje aj do obchodného vzdelávania na stredných školách. Práve tam dnes vyrastá generácia, pre ktorú podnikanie znamená viac než len zisk.
Hekima je mimovládna organizácia, ktorej poslaním je prispievať k rovnejšej a spravodlivejšej spoločnosti na Slovensku aj v zahraničí prostredníctvom posilňovania postavenia žien, skvalitňovania vzdelávania a podpory zodpovedného a inovatívneho podnikania.)
Článok vznikol v rámci projektu Cvičná firma 2.0: Transformácia podnikateľského a
obchodného vzdelávania na stredných školách (SAMRS/2024/RV/1/6) podporeného z
finančných prostriedkov SlovakAid. Názory uvedené v článku nemusia odrážať názory
donora.