Novela ústavy je spiatočnícka, netolerantná, nenávistná, protieurópska a prehlbuje toxickú polarizáciu našej spoločnosti, hodnotí v rozhovore pre Ženy v meste sociologička Oľga Gyárfášová zmeny v ústave, ktoré parlament schválil v piatok (26.9.29025).
Akú správu o sebe vysiela štát, ktorý zmení ústavu, aby do nej zakotvil dve pohlavia?
„Pred pár mesiacmi som bola na medzinárodnej konferencie a viacerí sa ma pýtali na politickú situáciu na Slovensku. Na ilustráciu som popísala zámer vládnucej strany zakotviť do ústavy dve pohlavie. V ich reakcii bol úprimný hlboký údiv – „až tak?“ Táto novela je spiatočnícka, netolerantná, nenávistná, protieurópska a prehlbuje toxickú polarizáciu našej spoločnosti.“
Ženy sa nemajú prečo tešiť zo zmeny
Ústava bude po novom zaručovať rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Zmení to prax, ktorá ukazuje, že ženy za rovnakú prácu zarábajú o 16 percent menej ako muži?
„S týmto návrhom prispel do novely Hlas-SD; zdôvodňovali to svojou sociálno-demokratickou ideológiou. Ale najmä to bola dobrá zámienka, prečo podporiť ostatné časti novely, ktoré sú sociálnodemokratickým hodnotám galakticky vzdialené. V praxi to – podľa mňa – nebude mať žiaden reálny dopad na vyrovnávanie tzv. rodovej platovej medzery (gender pay-gap). A navyše, zásada rovnakého odmeňovania je už obsiahnutá v mnohých iných právnych úpravách, čiže len vykopávanie otvorených dverí.“
Majú sa ženy tešiť z rovnosti v odmeňovaní zakotvenej v ústave?
„Nemyslím si. Dokonca vidíme opačný trend – nerovnosť medzi platovým ohodnotením žien a mužov sa v roku 2024 mierne zvýšila, pritom Slovensko v rámci EÚ patrí medzi krajiny s najvyššou nerovnosťou. A je možné, že konsolidačné opatrenia, ale najmä nepriaznivé vyhliadky ekonomického vývoja, môžu spôsobiť ešte väčšie roztváranie nožníc pri celkovom znižovaní príjmov.“
Zmena ústavy obmedzuje adopcie len na manželov (muž + žena). To znamená, že z adopcii škrtá nemanželské páry, samostatne žijúce osoby, či páry rovnakého pohlavia. Nediskriminuje ústava po novom značnú časť ľudí?
„Nielenže diskriminuje potenciálnych adoptívnych rodičov, ale oberá mnoho detí o možnosť vyrastať v milujúcej rodine. A či už je to rodina jednorodičovská, alebo neheterosexuálna, dieťa v nej vyrastá v citovom bezpečí a láske, a nie v anonymnej inštitúcii. Pokiaľ viem, ani doteraz neboli adopcie iných ako striktne normatívne chápaných „tradičných“ rodín jednoduché, súčasná úprava to úplne znemožní. Musím sa priznať, že tomu ľudsky absolútne nerozumiem.“
Katolícia cirkev sa v ústave našla
Ústava zakazuje surogátne (tzv. náhradné) materstvo, ktoré však doteraz nebolo právne povolené. Ako vnímaš takýto zákaz?
„Doteraz existovalo akási šedá zóna, zákaz bol nepriamy, zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a že dohody a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore, sú neplatné. Teraz to bude celkom explicitné.“
Ako tesné prijatie zmeny ústavy zmenilo politickú mapu na Slovensku?
„Na ďalekosiahle analýzy treba počkať, kým sa zvírený prach emócií trochu usadí. Premiérovi sa však podarilo nielen presadiť novelu ústavy, ktorou chcel mocensky demonštrovať, aká ideológia v tejto krajine vládne, ale aj rozmetať opozíciu.“
Ako veľmi zmena ústavy posilnila postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku?
„Posilnila. Bude mať svoje ultrakonzervatívne „pravdy“ zakotvené priamo v ústave. A to sme pritom sekulárny štát.“
Neuznáva ľudské práva často spoločnosti
Aké najväčšie riziká vidíš po schválení ústavy?
„Rizík je veľa, ale skúsim povedať tie základné – táto ústava neuznáva ľudské práva časti našej spoločnosti, je priamo nenávistná, útočná voči LGBTI menšine a transrodových ľudí úplne vymazala.
Druhá dôležitá rovina je jej protieurópskosť – úplne odignorovanie (a pre verejnosť prekrútenie!) kritického stanoviska Benátskej komisie. Keď si to dáme do kontextu s ďalšími zahraničnopolitickými postojmi a aktivitami tejto vlády, dá sa povedať, že je to ďalší krok, ktorý nás vzďaľuje EÚ, ale aj európanstvu vo všeobecnosti. Do textu ústavy sa pridávajú formulácie, ktoré explicitne nadraďujú slovenské právo voči medzinárodným dohodám v tzv. kultúrno-etických otázkach.“
Ako vlastne máme chápať kultúrno-etické otázky?
„Áno, je to veľmi vágna formulácia a právni puristi by možno povedali, že to v praxi nič neznamená. Avšak v celkovom kontexte dnešnej politickej situácie a arogancie, s akou tu koalícia vládne, sa pod „národnú identitu“ zmestí čokoľvek. Je to nebezpečné. Novela dokonca taxatívne vymenúva, že ide aj o oblasti „rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia…“, čiže prakticky všetko, čo sa týka našich životov.
Zároveň, táto úprava prierezovo posilní dva negatívne fenomény prítomné v našej spoločnosti – polarizáciu a pretvárku i pokrytectvo. Premiér celkom zámerne robí politiku polarizácie, lebo na tom získava „body“. A pokrytectvo? Nuž, ako inak nazvať to, keď sa tu vo veľkom voda káže (alebo dokonca prikazuje) a víno pije (plnými dúškami a priehrštiami).“
