Vravíte, že stravovať sa zdravo nie je zložité, no väčšina ľudí zdravšie stravovanie rýchlo vzdá, lebo sa im zdá buď zložité alebo časovo náročné, tak ako je to?

„Problém je v tom, že väčšina ľudí si vyberá zázračné, zložité a dlhodobo nereálne diéty. Po pár dňoch neprirodzeného režimu, môžu mať síce pár kíl dole, ale aj narušený metabolizmu a hormonálnu rovnováhu. Chvíľu sú síce šťastní, že sa im podarilo zhodiť, ale aj vyhladovaní a vystresovaní.“

Naozaj sa dá zdravo stravovať tak jednoducho?

„Áno. Zdravá strava je jednoduchá. Nevyžaduje žiadne počítanie kalórií, porcií či dodržovanie neprirodzených režimov. Zásadné je nehľadať zázraky, nespoliehať sa na diéty a prípravky, len dlhodobo kvalitne jesť.“

Ako naučiť jesť zdravo deti, ktoré odmietajú zeleninu?

„Ide len o to trpezlivo a pokojne zeleninu skúšať. Ponúkať ju v rôznych druhoch a podobách. Samozrejme, je nevyhnutné, aby jedli zeleninu s nadšením aj rodičia. A úplne ideálne, ak ju jedia aj kamaráti detí.

Jedia Vaše deti sladkosti?

„Keď boli mladší, tak roky iba v podobe sušeného ovocia, domácich zdravých dezertov a pečiva. Najväčšie problémy so sladkosťami prišli až s dospievaním. Niekedy po 12 roku. Vtedy sú deti väčšinu dňa mimo domova, obklopené kamarátmi a prostredím s veľa sladkosťami. Dokonca im ich predávajú priamo v školskej jedálni, hneď vedľa výdaja obedov. Myslím, že pod vplyvom našej zdravej stravy si často vyberajú lepšie varianty. Napríklad namiesto soft drinks skôr ochutené minerálne vody a čaje. No aj tak už nie je v našich silách všetko mimo domov ovplyvniť.“

Prevažne ženy majú tendencie držať rôzne diéty, až hladovať a následne naberať kilá späť, ako z tohto začarovaného kruhu von?

„Jedinou cestou je prestať držať diéty či vynechávať jedlá. Pomôže obklopiť sa priateľmi, ktorí pohodovo jedia. A odkukávať ich zvyklosti namiesto neustáleho pretekania sa, kto viac schudne v diétnych kluboch.“

A čo obľúbené nízkotučné verzie jogurtov či syrov – škodia či pomáhajú?

„Sú úplne zbytočné a podľa pribúdajúcich informácií dokonca škodlivé. Mliečne výrobky so zníženým obsahom tuku boli reakciou na tvrdenie, že je potrebné jesť menej živočíšnych tukov a cholesterolu. V procese ich prípravy sa po homogenizácii a pasterizácii ešte odstraňoval mliečny tuk. S ním však aj v tukoch rozpustné vitamíny A a D. Bežne sa do nich pridávalo sušené mlieko. To obsahuje zoxidovaný cholesterol, ktorý nám skutočne škodí. Ďalším obvyklým prídavkom boli cukry a škroby. Teda živiny, ktorými sa prejedáme. Pri ich nadbytku v našom tele sa perfektne premieňajú na zásobné tuky.

Odtučňovaním mlieka sa vlastne znižuje obsah zdraviu prospešných mastných kyselín krátkeho reťazca ako napríklad kyseliny palmitovej. Tá významne obmedzuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie – základ diabetu. A tiež konjugovanej kyseliny linolovej, ktorá významne znižuje riziko vzniku rakoviny. Výsledkom sú polotovary s nadbytočnými cukrami a zoxidovaným cholesterolom ochudobnené o zdraviu prospešné tuky a vitamíny. Takýmito potravinami sa nikto nenasýti a bez dochucovadiel nemajú žiadnu chuť. Tuky, ktoré sa bežne vyskytujú v potravinách, totiž zabezpečujú dlhšiu sýtivosť a chuť. Bez nich sme rýchlejšie hladní a jedlo nám nijako nechutí. Preto ľudia, čo držia diéty,  neustále jedia drobnosti, sú stále hladní a nespokojní.“

Čo si vybrať: maslo alebo margarín?

„Maslo chutí skvele a je to kvalitná a minimálne priemyslovo upravovaná potravina. Margarín roky obsahoval zdravotne najhorší druh tukov takzvané transmastné kyseliny. Teraz obsahuje neznámo pôsobiace estery. V každom prípade neobsahuje vôbec nič, čo by sme bez problémov nemohli získavať priamo z kvalitných prirodzených potravín.“

Prečo za posledné desaťročia sa tak prudko zvýšil počet ľudí s nadváhou? A to aj medzi deťmi a mladými ľuďmi? Čo robíme zle – inak ako predchádzajúce generácie?

„Určite sa menej hýbeme. Často sme menej na čerstvom vzduchu, nedostatočne a nekvalitne spíme. Sme obklopení takzvaným toxickým stravovacím prostredím, ktoré nás podporuje v nezdravých stravovacích návykoch. Namiesto pohodového jedenia držíme neprirodzené a stresujúce diéty.“

Čo hovoríte na populárne trendy v stravovaní ako raw food, paleo, makrobiotika, vegetariánstvo či vegánstvo?

„Mnohé z nich sú viac ako diétou vyjadrením určitého životného štýlu či svetonázoru. U dospelých s nimi nevidím žiadny problém. Väčšina ich zástancov má viac než slušné výživové znalosti. Preto obvykle len upozorňujem na určité riziko sociálnej izolovanosti, ktoré nemusí byť vhodné pre deti. Pre rodiny s malými deťmi odporúčam zostať u menej reštriktívnych alternatív ako je napríklad lakto-ovo-vegetariánstvo.“

Mäso alebo zelenina? Ak mäso tak aké?

„Mäso aj zelenina sú potraviny s veľa živinami. Zelenina je pritom zásadná súčasť jedálničku pre každého. Mäso môže byť základom príjmu bielkovín, no tiež ho v jedálničku vôbec nemusíme mať. V prípade jeho konzumácie je kvalita tým najdôležitejším parametrom.“

Ako hodnotíte bezlepkovú diétu, ktorá je taká populárna, že si ju preventívne nasadzujú aj zdraví ľudia?

„Je pravda, že pšenicou sa bežne prejedáme, zatiaľ čo v našich jedálničkoch chýbajú menej obvyklé obilniny. Ako sú napríklad krúpy či pšeno. Posun týmto smerom by každému prospel. Osobne som však zástancom minima reštrikcií vo výžive. Čiže, ak človek nemá alergiu či intoleranciu na lepok, tak nevidím dôvod vyradiť všetok lepok.“

Pri pohľade na údaje o spotrebe cukru, sa zdá, že sme cukrová generácia, čo je na cukre také zlé?

„Prejedáme sa ním. Jeho nadbytočná konzumácia vedie v organizme k celej kaskáde nepriaznivých biochemických zmien, ktoré sú príčinou alebo minimálne podporujúcim faktorom rozvoja dnes tých najbežnejších chronických chorôb.“

Vo Vašom blogu odporúčate stravovanie podľa sezóny a telesnej konštitúcie – ako si človek teda nájde to najvhodnejšie pre seba?

„Veľmi jednoducho. Každý, kto sa dlhodobo stravuje zdravo dokáže sám aj bez znalostí a štúdia akejkoľvek typológie vnímať, čo a kedy jeho organizmu prospieva.“

V poslednom čase sa veľa hovorí/pochybuje aj o sóji (ešte pred pár rokmi bola velebená ako zdravá potravina), ako to vidíte Vy?

„Fermentovaná sója je bežnou súčasťou jedálničku mnohých ázijských krajín. Problém je, že zbytok sveta spravidla neje sóju vo fermentovanej podobe. Vo vyspelých krajinách, kde sa sója stala módnou potravinou, býva najčastejšie konzumovaná v podobe izolovaných sójových proteínov. Tie sa pridávajú do polotovarov od párkov až po müsli tyčinky. Alebo v nefermentovanej podobe.

Ďalším významným faktorom je genetická modifikácia sóje. Nízka cena sóje spôsobila, že sa teší veľkej obľube potravinárskeho priemyslu. Napríklad v Japonsku sa sója konzumuje v množstve asi dvoch polievkových lyžíc približne osem gramov fermentovanej sóje denne. U nás môže jeden sójový hamburger obsahovať deväť gramov nefermentovanej sóje. K tomu treba obvykle pripočítať ďalšie gramy z polotovarov. Záver je jasný, obvykle jeme viac sóje než aziati a na rozdiel od nich v tej najhoršej nezdravej podobe.“

Čo hovoríte na potraviny v obchodoch?

„Som veľkým zástancom lokálnych a sezónnych potravín, prepojenia pestovateľov chovateľov a pekárov so zákazníkmi. Ak je to možné, vždy odporúčam takéto priame nakupovanie bez sprostredkovateľov. No na druhej strane je treba žiť v reálnom svete, kde nie všetko ide podľa ideálov a supermarketová zelenina je stále lepšia ako žiadna.“

Keď čítame etiketu tak hádam vo všetkom je sója (sójový lecitín), glukózo-fruktózový sirup či nejaké zahusťovadlá a gumy, škroby – a to aj vo výrobkoch pre deti, prečo je to tak?

„Pretože ide o najlacnejšie zložky polotvarov a navyše niektoré z nich ako napríklad soľ a sacharidy zvyšujú chuť do príjmu ďalších dávok a tak vedú k prejedaniu sa.“

Na Vašom facebooku kritizujete povinné očkovanie – neobávate sa epidémie chorôb (ako varujú jeho zástancovia)? V čom je podľa Vás problém v povinnom očkovaní?

„Som zástancom prevzatia zodpovednosti za vlastné zdravie. Odmietam vynucovania akýchkoľvek lekárskych zákrokov vrátane tých preventívnych. Páči sa mi model mnohých západných krajín, kde o význame očkovania lekári s rodičmi diskutujú a vysvetľujú im ho. Som proti bezhlavému vynucovaniu očkovania a to ešte za situácie, keď neexistujú štúdie dlhodobo porovnávajúce celkové zdravie očkovaných a neočkovaných detí žijúcich v našej dobe a podmienkach. Strašenie úmrtiami z Afriky či minulého storočia príliš vedecké nie je. Čo mi chýba, je aj kvalitný systém zachytávajúci nežiadúce účinky očkovania. Napríklad český Státní ústav pro kontrolu léčiv uznáva, že hlásené sú tri percentá prípadov po poškodení vakcínami.“

Ste známa aj kritikou GMO potravín, prečo?

„Tu je treba upresnenie. Nekritizujem technológiu genetického inžinierstva, ale spôsob, akým sa nám GMO polotajne dostáva na taniere. Spôsob, akým sa šíri ich pestovanie do voľnej prírody, vlastnosti, čo dnes najbežnejšie pestované GMO plodiny majú. Tiež správanie sa spoločností, ktoré sú ich hlavnými producentmi. Dnes najbežnejšie využívanou vlastnosťou GMO je odolnosť voči herbicídu Roundup. Ten sa preukázateľne hromadí v našom prostredí a v našich telách. Pribúda počet prác upozorňujúcich na jeho zdravotnú škodlivosť. GMO potraviny musia byť v EÚ s obsahom na 0,9 percenta označované. No vôbec nie sú označované produkty zvierat živených GMO krmivami. A hlavný propagátor GMO – Monsanto, má za sebou storočnú históriu produkcie vysoko toxických produktov, patentovania semien, žaloby poľnohospodárov za zanesenie GMO na ich polia, budovanie závislosti farmárov, skupovanie firiem obchodujúcich zo semenami a likvidáciu biodiverzity.“

Žili ste v rôznych krajinách, ako sa tam ľudia stravujú v porovnaní s Českom a Slovenskom?

„Donedávna som sa obvykle v zahraničí pohodovejšie najedla. Napríklad zelenina je v zahraničí bežnou súčasťou jedál a aj v omnoho zdravšej a chutnejšej podobe než zvyčajne u nás k smrti udusená či utopená v zálievke cukor, ocot, soľ. Situácia sa však aj u nás veľmi rýchlo mení a kvalitné zdravé jedlo začína byť atraktívne a bežne dostupné aj tu.“

Aká je dostupnosť zdravých potravín u nás a zahraničí?

„Situácia sa neustále zlepšuje a sama nemám takmer žiadny problém dnes čokoľvek kvalitné nakúpiť či sa minimálne vo väčších mestách aj dobre najesť v reštaurácii. Ako hlavný spoločenský výživový problém vidím zastaralé, nezdravé výživové odporúčania pre varenie v našich školských jedálňach. A tiež desivú stravu v českých nemocniciach:“

Často sa hovorí, že tie isté potraviny u nás a na západe majú iné zloženie, viete to porovnať, prečo je to tak?

„Tieto správy pravidelne zachytávam a často mi na cestách v Nemecku mnohé aj lepšie chutí. No musím sa priznať, že nie som schopná objektívne vyhodnotiť aké pravdivé sú tieto tvrdenia. Je dosť možné, že je u nás kvôli celkovej orientácii väčšiny klientov na cenu, ponúkané len to najlacnejšie.“